MF ski Apríl 2021 alebo rozlúčka so snehom po druhé

Nestíham spisovať všetky prežité veci! Už je zase skoro 2 mesiace po a za oknom už skoro trópy. Ale na Apríl 2021 sa nikdy nemôže zabudnúť! Celú zimu tejto sezóny bolo hróózne malo snehu, ale aj tak nie a nie zmiznúť. Vždy keď sa zdá, že už budeme jazdiť vari aj po tráve, pripadne ďalších 30 čísel. No proste prašany od začiatku do konca. Škoda len, že za celý ten čas priam po kameňoch pod nim. Je ale pravda, že vždy sa dali nájsť aj bezpečne miesta.

Spolu s velikánmi Fatry

A stále sa dá aj prášiť

Prvý Aprílový víkend patril Veľkej noci, no hneď potom letíme smer Chleb. Koronou sme stále uzavretí v okrese, tak nebudeme vymýšľať. Chleb je v zime to naj čo tu máme. A keď je hore ešte aj dobrá partia ťažko sa odmieta a ľahko lyže vynáša. Snehu síce ubúda, ale keďže ako som už spomínal, vždy pripadne čosi nové, ešte aj v Apríli šľapeme od skládky. Na zlyžovanie to teda už ale nie je. Je vôbec problém sa prebiť koskou na Generáli smerom hore, do ktorej sa už prepadáva vari aj celý lyžiar. Stôp po skialpoch už je na okolí pomenej. Viac menej už len asi skalní jazdia a tí čo idú od severu. Tam je ešte šialencov stále dosť.

Keď sa poobede ponáhľame domov..

Večer ako zvyčajne ubehne ako voda a ani sa nenazdáme a je ráno. Ani dnes nejdeme na východ Slnka. Sneh nechávame trošku odmäknúť. Aj tak bol prvý zjazd smerom zo sedla za Bochníkom ku ceste pod Chlebom o hubu. Je to škrupino-premočený sneh. Klárik sa netvári z tohoto zistenia nadšenie. No čo? Skúsime ísť radšej na sever? Tam bude možnože lepšie.

Prvý výšľap..

..a prvý zjazd

Chvíľku si oddýchneme na chate a ideme na Chleb. Prebehneme vrcholom a na pásoch zídeme až do sedla pred Hromovým. Vrch je vyfúkaný. Prejsť do muldičky pod sedlom sa ešte ale dá. Pod Hromovým zo severu nachádzame aj prašany. No nie je to ideál. A čím ideme nižšie a nižšie, tým je nad prašanom kôra hrubšia. Včerajšie teplo a poobedné Slnko narobilo so snehom poriadnu šarapatu. Ale čoby sme chceli od polovičky Apríla? Zlyžujeme až ku našej obľúbenej chalúpke pod Hromovým. Dáme si tam krátky oddych a po prechodenej stope vychádzame do Oštiepkovej muldy. Tam už zopár lyžiarov pučí hore strmým svahom. Pridávame sa medzi nich. Zopar individuí išlo dokonca v skialpovej stope napešo. Niektorí tí ľudia sú ozaj unikátni. Nejdem radšej ale o tom vyše písať...

Druhý výšľap nás priviedol na Chleb

Ale aj na Kriváni snehu ešte celkom dosť

Celú Oštiepku traverzneme zľava doprava a popod lano lanovky prechádzame plynule do stúpania po chrbáte Kriváňa na jeho hranu. Tam ale až nejdeme. Na vrchol sa vyškriabeme priamou stopou. Na dosť miestach už trčí kosovka. Ťažko vôbec povedať ako to bude vyzerať v Révajovej mulde. Navrhujem teda radšej zjazd smerom nášho výstupu. Ešte som to tadiaľto nikdy nelyžovať, no sneh sa tu zdá byť celkom tvrdý a bez škrupiny. A bolo to aj tak. Užili sme si pár nádherných oblúkov. Síce pri sedle je to po celodennom slnku viac menej už tiež len hnoj. Ako zafúka teplý južný vietor, vietor odtrháva vrchnú odmŕzajúcu kôru snehu na sever.

Labúžo na severe pod Hromovým

Zlyžujeme ešte kúsok nižšie do potoka a nevýraznou muldičkou vyšliapeme na zvážnicu pod Chleb. Zlyžujeme a poriadne sa napraskáme. Výlet sa blíži ku koncu. Rozlúčime sa s osadenstvom chaty a letíme dolu. Lyže si nechávame na chate. Vari to nebudeme na nich hrotiť dnes ani nabudúce po čučkách. Načo by sme ich o týždeň vynášať hore opäť?

Pri chalúpke na severe Hromového

V nedeľu oslávime mamininu 60tku a prvý Aprílový lyžiarsky víkend v Malej Fatričke máme za sebou. Čo bude takto o týždeň?

Individum kdesi na ceste pred nami

No.. Na chatu ideme už ako tradične v piatok večer. Ideme ale neskôr a cestou nás chytí tma. Opäť naváľalo kopu nového snehu. A my čo? V teniskách. Ešteže je prešľapaná stopa. Dúfajme že teda správne. Bez nej by sme v tej hmle a tme vari chatu ani nenašli. Na Generáli nebolo dovidieť ani po stromy povedľa. 

Smerom naspäť na hrebeň

Ani tento víkend nemáme v pláne východy Slnka. Už len z dôvodu, že vychádza nehanebne skoro a my sa chceme aj vyspať. Radšej trošku ponocujeme. No ale keď sme ráno vyšli z chaty von, moc zmena od včerajšieho večera nenastala. Stále vidíme len po špičku lyže. Bude to dnes teda párty. Alebo máme len na chate sedieť? Predierame sa poslepiačky zvážnicou do Snilovského sedla. Ešteže tu už máme čo to pochodené a poznáme jednotlivé kríčky okolo cesty vari aj po mene. Po chvíľke nachádzame aj zimné značenie smerom na Kriváň. Pevne sa ho držíme. Žiadne skratky. Dnes až pekne po hranu a odtiaľ na jeho vrchol. No ale čo teraz? Nebude ľahké trafiť muldu. Pomaličky sa teda šucháme dolu. Okrem nás bola na vrchole ešte jedna skupinka lyžiarov. Nechcel som si ale nechať újsť prvozjazd dnešného dňa z Kriváňa v novom snehu. Nech to idem aj poslepiačky a pomaličky. 

V lééééte na lyžiach

Proste naše ihrisko

Po muldu to bolo trápenie, no nakoniec sme ju trafili. Samotná Révayka sa mi už zdá ale poriadne plytká. Tento rok sa tomuto žľabu vcelku vyhýbame, tak som si už naň celkom aj odvykol. No a čo ďalej? Sme v Snilovkom potoku. Ideme jesť a piť na chatu? Vari ešte nie!!! Skúsme ísť ešte opäť na sever. Tam je kade tade nejaký stromček okolo. Podľa nich to nejako zídeme.

Všetko čo potrebujem..

Naslepo teda vyšľapeme na Chleb a spustíme sa do sedla pred Hromovým. Pásy dávame dolu a ideme na to. Je tu obrovské množstvo nového snehu. Ako okolo Hromového klesáme, začína ustupovať hmla. Snehu je až príliž a je nenormálne mokrý. Všetko to napadlo na tvrdý podklad. V lesíku sa cítime ale celkom bezpečne. Aj nepriek tomu sa nám ale pri niektorých manévroch podarilo odtrhnúť pod sebou 5-10 metrové splazíky. Snažíme sa dávať si pozor. Sneh sa ale netrhá na tvrdom podklade. Odlupuje sa iba cca 15 centimetrová vrchná vrstva nového snehu.

Lyžba z Kriváňa do Snilovského sedla

..no moc to už ale nekĺže

Dolu na chatke si vydýchneme, že to už máme za sebou. Posedíme a letíme naspäť na hrebeň. Za desať minúť sme v Oštiepke. Trošku ale z nezvyčajneho smeru. Stôp v snehu je dnes pomenej. Vlastne asi to boli len plytké zostupovky, ktoré nás dostali asi ešte o 50 výškových metrov pod vlek. Aj napriek tomu, že je totálne zamračená obloha, je stále nepríjemne teplo a vlhko. Pri zlej viditeľnosti Oštiepka celkom rýchlo ubehla. Až okolo sedla sa oblaky od nás vzdialili. No len na kratúčko. Na Kriváň už opäť stúpame v totálnej hmle. Opäť sa ideme smerom dolu trápiť?

Cesta za dobrodružstvom

Znovu naslepo sa snažíme trafiť sedielko medzi muldami pod Kriváňom. Darí sa nám to. Tentoraz chceme ísť dole zadným žliabkom. Tu to nie je až tak strmé ako na severe, čiže aj napriek mokrému snehu by to malo byť bez splazov. Dokonca sa dostávame pod oblak a žliabok sa nám ukáže v celej svojej kráse. Pred nami tu dnes ešte nik nebol. Všetku túto idylku pokazil len kameň pod snehom. Lyža dostala ranu a jazvu bude mať už asi na celý život. Hrana je ale v celku, tak čo sa budeme trápiť? :)

Tam hore pod oblakmi

A ten zjazd! To ti bola šmakocina. Vybrali sme si správne. Lyžba bola parádna až po potok. Už len si bolo potom treba dávať pozor na vodu. Miestami sa už sneh do potoka prepadával. A križovanie s Oškvarkou bolo už tiež bez snehu. Tam aj lepíme opäť pásy. Z potoka sme za pár minút na chate. A čo ďalej? Do večera ešte stále ďaleko. Už aj dni sú celkom dlhé. Nechce sa mi sedieť na chate. Ale von je stále ta prekliata hmla. Ako s ňou vybabrať? Asi len tak, že sa jej poddať.

Lyžba zadným žliabkom spod Kriváňa ako lusk; sami v prašane

Poobede ideme teda skúsiť ešte raz čosi zlyžovať. Vychádzame len po Bochník a z neho sa spúšťame na cestu pod Chlebom. Ehm.. nem dobré. Odmak už chytá škrupinu. Ale čo tak to skúsiť z Bochníka do potoka? Ešte sa mi podarilo prehovoriť Klárik na jeden zjazd. A tam to ide o poznanie lepšie. Dokonca si užívame tzv. mokrý prašan. Už len pred Snílovským potokom si opäť bolo treba dávať pozor na kamene. 

Už zase v hmle; zjazd z Bochníka

Z potoka musíme tentoraz zabočiť na lyžiarsku chatu. Prebíjam sa prehnitým prašanom. Nie je med lízať robiť v tomto snehu novú stopu. No na lyžiarsku chatu sme prišli skoro presne. Bude isto zajtra niekto unesený z tejto blbosti ak bude chcieť využiť našu stopu na chatu pod Chlebom. Na lyžiarskej ale zisťujeme, že tam nikoho nieto. Trošku sme sa obabrali. Musíme ísť hore tak či tak. Tam je už párty v plnom prúde a spať sa ide až neskoro večer.

A ešte raz dnes Bochník

No a opäť zašlo Slnko a znovu je tu ráno a jeho východ. Dnes to vyzerá na krásny deň. Raňajky si dávame na Slniečku pred chatou. Čakáme aj na parťákov kedy prídu z doliny, no keďže ich sa nie a nie dočkať, ideme pred tým ako prídu ešte raz skúsiť šťastie na Bochníku. Je dosť možné, že sneh už odmäkol po nočnom mraze. Tak aj bolo. Vrch bol ešte trošku premrznutý, stred bol už ale eňo-ňuňo, no spodok už bol opäť premočený. Som ja teda zvedavý kde sa my dnes spustíme. Je pravda, že po včerašku si sneh už musel poriadne sadnúť.

Keď večer, tak aj ráno; zjazd z Bochníka aj v nedeľu

Keď sa opäť dohrabene na chatu, všetci známy sú už tu. Hneď ich aj burcujeme z chaty von. Ide sa na hranu Veľkého Kriváňa. Berieme so sebou aj olympionika, no ten má vlastný svet, tak sme ho museli na hrane opustiť. Matúš musí ísť trénovať. S nami sa iste veľmi trápil. Som rád, že sa ku nám s Klárik pridal aspoň Juľo s Lenkou. Dnes chcem konečne znovu jazdiť Veľký Kriváň na západ, no z toho premočeného snehu mám stále veľký rešpekt. Západné svahy by ale mali byť o takomto čase práve tie najlepšie.

Krásy pod Pekelníkom

..a hybaj naspäť hore pod Kriváň

Z hrany sa zošmýkame až do sedielka medzi Kriváňom a Pekelníkom. Žliabok je aj v druhej polovici Apríla stále krásne vysnežený. Lenka sa nebojácne spúšťa dolu. Zastavuje sa presne na nafukanom hrbe v strede snehovej pláne. Wháááát. Zrejme si je istá tým čo robí, no ja mám trošku väčší rešpekt voči snehu. Ja som už videl kamaráta sa tobogánovať v mase snehu a nebol to príjemný pocit.

Julo a jeho hra na formu :D

Postupne sa spúšťajú dolu aj ďalší. Som rád, že moja Klárik vie presne kade má ísť. Bol to nádherný a dlhý zjazd. Myslel som si, že mi nohy odpadnú dokým zídem dolu. Čistá báseň. Schádzame popod Pekelník dokým sa po našej ľavej strane neotvorí nevýrazná strmšia dolinka smerom na juh pred vrchol Kriváňa. Na krížení s touto dolinkou si dávame krátky oddych. Slnko poriadne kúri. Dnes je to aj na krátke tričko. Človek by tu zostal vari aj do večera, no Lenka nás súri. Potrebuje ísť domov. Neotáľame teda. Rýchlo sa pozbierame zo snehu a fučíme strmo do kopca. V dolinke to bolo so snehom ešte celkom fajn, no akonáhle sa dostávame na juho-západné úbočie Kriváňa pribúda kosky a máme čo robiť sa pomedzi ňu vykľučkovať. Sedielko medzi muldami pod Kriváňom sa ale nezadržateľne blíži. Lenka nám parádne predšľapala stopu a Julo nám vyprával celou cestou ako rádio. Ani sa nenazdáme a sme hore.

A sme hore; ešte jeden zjazd a letíme dole do teplých krajín

Aj dnes si šupneme zadný žliabok z Kriváňa. Od včera sa zdá, že tu bolo okrem nás maximálne 5 ľudí. Lahoda aj dnes. Síce sneh už bol teraz oveľa ťažší. Zima sa nezadržateľne blíži ku koncu. Aj keď stále kydne čosi nové, no Slnko je už až príliž agresívne. Stačí ho len pár hodiniek spolu s teplým vetrom a je všetko opäť zničené. Myslím si, že lyžovania nám na dnes stačilo. Z potoka sa už len vyhrabeme na chatu a naštartujeme masívný oddych. Lenka letí domov a my zisťujeme, že teraz máme neúrekom času. Na chate to ale vždy ujde rýchlejšie ako voda. Už aj sa zberáme preč. Ešte si aj tento týždeň trúfnem tu nechať lyže. Klárik s Julom ide dolu na nich. Klárka budúci víkend pracuje na Suchom, no ja ju pôjdem odtiaľto skúsiť ešte naposledy na lyžiach na Suchý pozrieť.

Tu to máme vééééľmi radi :)

Julo a jeho bežky

Klárik s Juľom na lyžiach teda ďaleko nezašli. Ledva pod Pierko. Stretám ich baliť lyže na lavičke. Odtiaľ už každému ako chutí. Klárik v lyžiarkach, my v teniskách. Na skládke prehovorím do tenisiek už ale aj Klárik. Letíme dolu na autobus. Je to fajn. Taký ten príjemný pocit, keď si človek uvedomí aký mal krásny víkend. A hlavne keď ho mohol tráviť so svojom láskou a kamarátmi. Dobré sa na to spomína. Už sa opäť neviem dočkať čo bude cez víkend.