4mula Choč 2019

Tááák a bežecká sezóna sa nám blíži k záveru. Parťák Lukáš mi už mesiace rozpráva o tejto úžasnej akcií. Stále som ho nechával ale v očakávaní. Veď kto má vedieť čo už môže byť v posledný Novembrový deň? Mohlo byť už pol metra sňahu a v teniskách by ma už nikto nezahliadol. Jedine žeby sme šli na lyžiach. 

Začínajúca zima na Choči

Sneh sa ale moc nekoná. Aj keď práve z piatka na sobotu poriadne prituhlo. Po spánku ani slýchu. V piatok bolo ešte vyhodnotenie Slovenskej ultratrilovej ligy a domov z Bratislavy som sa dostal až okolo druhej v noci. Na dve hoďky som si teda ľahol do postele a už aj mi zvoní budík. Trošku sa dám dokopy, niečo spráskam a letím na vlak. Výjdem von a tam biely poprašok. Wtf? Veď keď som prichádzal z Bratislavy domov ešte pršalo a myslel som si, že je minimálne 5 stupňov. Nedbám. To biele čudo predsa milujem.

A sneží a sneží

Vlakom prichádzam do Ružomberku a odtiaľ idem s Lukášom na štart do Vyšného Kubína. Zraz má byť o 6:45 a tam po ľuďoch ani stopy. Neviem ako to má Lukáš dohodnuté. Ja netuším ani kadiaľ pôjdeme. Je to skôr uzavretá akcia, čiže som pripravený aj na taký scenár, že si pôjdeme po vlastnej osi. Napokon sa nás ale pozbieralo 9 kúskov a hned sme aj vyrazili o 7:15 na 4 alebo menej výstupov Choča. 

Chvíľku so zopár súputníkmi porozprávame cestou hore po zelenej značke, ale potom nás to nejak vypľulo pred všetkých ostatných a už si ideme svoje. A už je to opäť sobota ako každá iná. Zase raz strávená výletom v horách.

Prvý výšľap ide po pretekárskej trati vertikálu z Vyšného Kubína. Po odbočku do kopca to nehrotíme. Ale ako zahneme zo zvážnice do lesa zdá sa mi, že sme to poriadne napálili. Nedbám. Na to, že som spal 2 hodiny sa mi ide veľmi dobre. Lukáša nechávam pred sebou, lebo keby ma teraz pustil pred seba, asi by som sa odtrhol z reťaze a mohlo by to ešte za pár hodín zle dopadnúť. Každopádne aj tak sme hore za cca 1:25. Sme spokojní.

Cestou na vrchol začína blato primŕzať a postupne pribúda sneh. Nie je ho veľa. Povedal by som tak akurát, aby mi sneh nepadal do tenisiek. Užívame si jeden z prvých snehov sezóny 2019/2020. A z oblohy stále niečo padá napriek tomu, že dnes mal byť podľa predpovede skoro jasný deň. Našťastie veľmi nefúka, a tak aj keď určite mrzne, dá sa vrchol prebehnúť v rýchlosti len vo funkčnom dlhom tričku a fukerkovej veste.

Obrátka na Lúčkach

Cestou dole na Lúčky to vo vrchnej časti celkom šmýka. Na koske je neskutočný práškový sneh. Úplna jemnosť. Škoda, že nám to všetko sype na rukávy a za krky. Rýchlo klesáme. Ani sa nenazdáme a sme na asfalte. Áno cca posledný kilometer pred cestou Lúčky - Osádka je natiahnutý fungl nový hladučký čiernučký asfalt. Ževraj požiarna cesta. Na križovatke dáme len foto, otočíme sa a ideme naspäť hore. 

A už aj smerom hore

Postupne stretávame ostatných parťákov akcie. V dolnej polovici je kopec vody, ktorá plynule prechádza do blata a nakoniec do zamrznutej zeme a trošku sniežiku. Trošku zmierňujeme tempo. Lukáš je nejakýsi nesvoj. Neviem čo to vymýšľa. Dokonca spomína, že mu je zima na chodidlá? To som teda ešte nepočul. Každopádne postupne naberáme výšku. Pred sedlom Vráca stretávame Maťovu Halászovu žienku Екатеринu. My sa nepoznáme, ale hory lámu hranice. Zo minútku dve sme si pokecali pri čajíku a hybaj ďalej. 

A znovu a znovu..

Prebehneme vrchol a letíme do Valaskej Dubovej na občerstvenie. Zbeh čistá vražda pre mňa. Zo sedla Poľany je to samý koreň a kameň. Rád by som si zanadával ako pohan. Ale čo? Sám som si to vymyslel, tak nefňukaj. Zdá sa mi že ideme dolu večnosť. A asi až po tej večnosti nás to konečne vypľulo na vrchnom konci dediny a potom po dlažbe a asfalte zbehneme rýchlo do Jánošíkovej krčmy. Tam bolo pre nás všetko pripravené.

Mali sme rezervovaný stôl, na ktorom boli košíky ovocia, gélikov, magnézka a iných potrebných vecí pre premotivovaných turistov a bežcov. Hruštičke som neodolal a vopchal do batohu aj keď je stále skoro bez dotknutia. Okrem toho to istila držková, ktorá ma dnes ozaj neoslovila v tomto podniku a kofolka. 20 minút oddychu a ideme do druhej polovice výletu. Čas zatiaľ geniálny. Aj s prestávkou 4:30.

Na rozdiel od zbehu je výšľap z Valaskej Dubovej veľmi príjemný. Už sa začína rozbiehať aj Lukáš. A možno ani nie, ale na vrchole sme aj tak za menej ako 1:20? Zase mu je zima alebo čo? Lebo na vrchole sa otočíme a letíme priam ako šialený. Už to chceme mať za sebou. Nad Drapáčom stretávame parťáka Iva. Lukáš je tak rozbehnutý, že mám čo robiť ho v rýchlosti zahamovať a spravovať Iva, že ide s nami hneď a zaraz dolu do Jasenova nie hore. Otáča sa. Pokračujeme v trojici v šialenom zbehu. Ide sa mi dobre aj keď v dolnej časti sa už dobre prehrievam. Ten 1000 výškových metrov rozdiel medzi spodkom a vrcholom je poriadny zmena v teplote aj počasí. 

Prichádzame pod kopec Bralo a nakoniec opúšťame doľava červenú značku. No tak toto by som netušil ak by som tu mal ísť sám. Obrátka v Jasenove teda nie je v Jasenove, ale na parkovisku bývalej cesty zo sedla Brestová do Kubína. 

Dolu  do seba natlačíme jedla koľko to ide a ideme poslednýkrát na vrchol. Ani tento výstup nie je až tak náročný. Každopádne sa už poriadne ozýva únava z predošlých troch výšľapov. Lukáš fučí, ale postupne pridáva do kroku. Ten štart od cesty bol dákysi rozpačitý, ale pred vrcholom dupol neskutočne do vrtule. Idem dušu vypľuť. Byť ešte piateho výstupu, tak ma tam rozseká ako rešeto zrejme. Mne už začínalo dochádzať. 4000m+ mi stačilo. 

Teraz napríklad nad Jasenovou

Na vrchole stretáme našich súputníkov opäť. Oni práve zdolali Choč tretíkrát. Veľmi milé stretnutie. A dokonca aj s ďalšími, ktorí si šupli Choč o niečo menej krát. Asi sú teda rozumnejší. Prehodíme s každým pár slov a letíme dolu. Ako sa svetlo lúči z dnešným dňom začína poriadne prituhovať. Už tu teda nemáme čo robiť. Čelovky vyťahovať nechceme a hodilo by sa to dobojovať so cťou, keď sme sa už tak rozbehli, v dobrom čase pod 9 hodín. Máme na to vyše hodiny. 

Poslednýkrát?

Nesílime to ale. Aj členky a kolená sú podstatné. Ešte ich budeme potrebovať. Raz bežíme, inokedy si trošku oddýchneme. Podľa toho čo práve cítime. Ani sa ale nenazdáme a sme pod kopcom a už nás čaká len to blatové šialenstvo. Bežať sa mi už nechce. Aj keď niekedy sa bolo treba poriadne rozbehnúť, aby sme preskočili metrové koľaje plné vody. Krkolomne sa prederieme týmto nepekným úsekom a potom už len trháme blato z pod tenisiek pri zostupe lúkami nad Vyšným Kubínom, len aby sme to ozaj stihli pod deväť hodín. Nakoniec to bolo poriadne tesné. Opäť na štarte sme po 8 hodinách a 55 minútach. Konečne to máme za sebou. Bolo to perfektné. Máme za sebou 4x Choč, 43km a 4200m+. Už len jedlo a pitie. Poďme teda na aftérku.

S ostatnými parťákmi

Tá sa konala v krčme Malvázia vo Vyšnom Kubíne. Štartujeme to tam my, keďže ostatní ešte nejakú tu hodinku pobudnú na výlete. Dáme zatiaľ po kofolke a aspoň sa vysušíme pri krbe. Prišli aj iní výletníci čo absolvovali Choč jeden či dva krát. Spolu pokecáme. Oni ale neskôr odchádzajú na miestny festival horských filmov. Nám dávajú v telke Peťu Vlhovú na obrovskom slalome. Už len dúfať, že ostatní neprídu do jej jazdy. Už dávno som nepozeral TV a tobôž nie s takým napätím. 

Rezeeeeň..

Okolo ôsmej, cca po štyroch hodinách, prichádzajú ostatní čo to zvládli do konca. Párty sa rozbieha. Bolo to tak akurát decentné. Presne tak ako sa mi to páči. Aj kapustnica, či rezeň bol. A ako bonus na záver sme vyfasovali aj po uteráčiku a vínku. Čím sme si toto všetko zaslúžili? Nedáva mi to žiadnu logiku. Ako sa dá toto nejako odčíniť? Myslím si, že keby sme boli každý ako títo úžasní ľudia čo sme stretli, bol by tento svet prechádzka ružovou záhradou. Ale keďže to veľakrát tak nie je, aspoň oveľa viac vyniknú práve títo úžasní ľudia. Ďakujem Vám Oravci a vedúci Edo za krásny deň s Vami.

Foto: Lukáš Hladký