Na potulkách v Nízkych Tatrách

Prišiel Október a počasie si začína robiť s nami bežcami čo len chce. Minulý víkend som sa ledva z chaty pod Chlebom vyhrabal naspäť do civilizácie, čo pol víkendu lialo. Tento týždeň nám to počasie ale všetko vynahradilo. Už len o parťákov je núdza. Nevadí, možno nabudúce sa niekto prida ;)

Niekde okolo Doštianky

Už som si celkom odvykol od logistiky bez auta. Ale stále to ide, keď sa chce. Ráno nasadám na vlak 5:13 vo Vrútkach a po celkom úmornej ceste som presne o 9tej v Malužinej. Čo to som ešte dospal. 9:00 je pre mňa celkom netradičná hodina začiatku. Veď mám v pláne 65km. Som teda zvedavý ako toto celé dopadne. Každopádne posledný vlak, ktorý musím stihnúť je 21:21 zo Štrbského plesa.

Ok teda, vystupujem z busu a letím hore dedinou. Treba mi nehorázne na záchod. Nie a nie nájsť vhodné miesto. Kúsok nad kostolom, ale už nevydržím a musím. Hneď zhadzujem zo seba prvé vrstvy. Dnes to vyzerá na úpek.

Na Veľkom Boku

Vchádzam do Malužinskej doliny a po pár kilometroch odbočujem do doliny potoka Hodruša. Všade samý asfalt. Až tak mi to zase ale neprekáža. Skôr som zúfalý, že dolina skoro vôbec nestúpa. Až po cca 4km po odbočení do Hodruše sa terén pristrmil. A práve tam to bolo najhoršie. Ani beh, ani chôdza. Striedam to. Ani sa nenazdám a mám pri Škarkétke za necelú hodinu 7 a pol kilometra a vyše 300m+. Odtiaľto s behom končím. 

Nie sú to moje posledné kilometre a teda uštvať sa k smrti nemusím už tu. Za necelú pol hodinu som pri horárni na konci doliny a prichádza konečne poriadne stúpanie. Celá dolina mi trvala okolo 1 a pol hodiny. Značkový čas smerom dolu ukazoval tuším 3 hodiny. Nečudujem sa, že som nestretol ani človiečika. 

Z Veľkého Boku po Kráľovú hoľu

Rozbitou zvážnicou stúpam strmo hore. Miestami pod nohami kopec vody. Nič zaujímave. Ani tie výhľady na polomy za moc nestáli. Už sa teším na Veľký Bok. Postupne vychádzam až do sedla pod vrcholom. Ešte v autobuse z Brezna som sa dal do reči s chlapíkom čo spomínal, že naposledy keď tu bol, mal problém vysomáriť sa z lopúchov vyrastajúcich až po pás. Vyzerá, že mal pravdu. Našťastie zdá sa, že po lopúchoch zostali už len steblá. A celkovo, možno polovica výstupu zo sedla na Veľký Bok musí byť v lete poriadne zarastený. Teraz len neskutočne otravovali nízke kríky kosodreviny, borievky, či čučiek, či čo to bolo. Tvrdé kry zasahovali do utlačeného, uzučkého chodníčka v blate a poriadne mi doškriabali nohy. Na hrebeni fúka ako besné. Konečne som ale hore.

Spätný pohľad zo Zadnej hole na Veľký Bok a Vysoké Tatry

Snažím sa urobiť zopár foto. Je tu neskutočne nádherný pohľad na celé Vysoké a Západné Tatry. Vidno aj veľkú časť Nízkych Tatier. Od Chopku až po Kráľovú hoľu. Škoda len, že fúkalo tak, že všetky foto sú rozmazané, lebo som nedokázal udržať foťák chvíľu bez pohybu. Nevadí, letím dolu.

Vrchol som chcel stlačiť na čas pod 2 hodiny, ale nakoniec z toho bolo 2:10. Čo už keď tak. Ale čo teraz pozerám bolo to až 14,5km a 1100m+. Som teda nadmieru spokojný. Zbeh z Veľkého Boku nula bodov v tých škriabajúcich kríkoch. Až potom to prišlo. Celý hrebienok až po Zadnú hoľu bol behateľný (škoda tých kopec popadaných stromov). Z vetra na Veľkom Boku som nejaký došťukaný. Čas od štartu na Zadnú Hoľu mám cca 2:50. Čo prinesie hrebeň.

Pred sedlom Priehyba, vzadu v oblaku Kráľová hoľa

Vyrážam krásnym chodníčkom napred ku Kraľovej holi. Dĺho bežím. Toto, takto bude poriadne rýchle. Musím si čosi zajesť, lebo ma odpíše. Vchádzam do lesa. Chodník sa začína kľukatiť ako zmyslov zbavený. Prestáva ma to baviť. Predstavujem si, čo asi prežívala parťáčka Julka na tomto mieste na prebehu SNPečkou. Podľa mňa to tu je na poriadnu depku. Vychádzam na Kolesárovu a začínam zbiehať do sedla Priehyba. Spočiatku mierne, neskôr až príšerne strmo. Človek by až nepovedal, že toto je sedlo a nie nejaká zarezaná dolina potoka. Vybieham na čistinku a tu dokonca aj asfaltka. 3:45. Hm.. Bude Andrejcová do piatich hodín? 

Na Veľkej Vápenici

Začína pripekať. Musím dať energeťák. Už teraz mi prestáva chutiť jesť. Nezastavujem. Hneď idem hore. Šialene hore. Podľa profilu viem, že je to už ale posledný ťažký kopec. Na pár metroch 500 metrové stúpanie. Výškové rýchlo ubúdajú a za niečo cez pol hodiny som už aj znovu hore. Vyššie ako všetko čo som zdolal doteraz okrem Veľkého Boku. Zbieham do sedla Priehybka. O tomto mi zase rozprával parťák Ivo ako išli vo víchrici s Paťom počas Nizko Tatranskej stíhačky a musel Paťa držať, aby mu neuletel do doliny. Tentoraz je tu celkom kľud. Len kde tu obídem nejakých turistov. Prechádzam ešte cez jeden nevýrazny kopček a som pod Košariskami. Ešte pol kilometra a už aj som na útulni Andrejcová.

Z Veľkej Vápenice až po Ďumbier

Tam zrazu kopa ľudí. Čo to? Pivo sa čapuje vonku. Dokonca guľáš. Bola tu nejaká akcia? Alebo to tu si takto žijú každý víkend? Zisťujem skutočnosti. Áno, ževraj tu mali nejaký beh. Zrejme som im tam vtrhol na aftérku. Pivo mi ale načapovali a aj gulášu uliali. Trošku som za atrakciu odkiaľ som sa tu vzal. Podaktorí ani netušili, kde nejaká Malužina je (priznám sa ani ja som to donedávna netušil). Necelú polhodinku posedím. Na chatu sa mi nakoniec podarilo doraziť ešte pred piatimi hodinami. Tuším to bolo okolo 4:55. Fascinujúce, vkuse sa mi darí držať priemerku nad 6km/h.

Z chaty odchádzam okolo 5:20 hrubého času. Znovu prichádzam pod Košariská a po modrej zbieham až na Bodnárku. Ubehlo to rýchlo ale bolo to aj tak strááášne dlhé. Začína ma tlačiť v črievku. Dokým som na Bodnárke je z toho celkom už prúser. Asi gulášik potlačil všetko ku opačnému otvoru. Prejdem pár metrov do kopca smerom na Pánsku hoľu a už aj som za jedným zo Smrečkov na lúke, aby ma aspoň z cesty dolinou nebolo vidno. Uuuu, to bola úúúúľava. 

Na Andrejcovej

Nohy stále idú a o chvíľu som na jednom z mnohých nevyrazných vrcholčekov tohoto zabudnutého bočného hrebeňa v Nízkych Tatrach. Tu človek turista asi len málokedy zblúdi. A to tu je tak krásne. Najprv mám Kráľovú hoľu po pravej strane vedľa seba, neskôr sa presúva za mňa. Pár kilometrov prechádzam ešte lesom, ale neskôr vychádzam na lúky a pred sebou mám ako na dlani celé Vysoké Tatry. Cítim sa ozaj ako v raji. Tu žije ozaj iba bača a jeho krávky. Fascinujúce. Užívam si každý jeden pohľad pred, za, či vedľa seba. Každému toto vrelo odporúčam. Na beh, na prechádzky, či na romantiku.

Prúser je, že ma pri chôdzi začína bolieť bedrový kĺb. Prečo??? Žeby to bolo vytiahnutou zničenou vložkou z jednej topánky po minulom výlete? Nič iné mi nenapadá. Mala tak max. 1-2 mm pod pätou a v predu asi ani toľko. Nohy to ale asi cítia. Kiež by po vyhodení aj tej druhej nabudúce nič nebolelo. 

Za Pánskou hoľou

Lúky ubiehajú ako voda a časom som na ich konci. Stále mám veľmi dobrý čas. Tuším 7 a štvrť hodiny od štartu. Vchádzam do lesa, na strome šípka doprava a veľmi nevyrazný chodník trávou. Značky kde tu matne vidím aj ďalej, ale chodník totálne biedny. Nemám poňatia či idem po niečom srčom, či ľudskom. Mapy.cz majú chodník natiahnutý kdesi potokom v húštine. To by som teda nerád. Tieto lesy sú dosť nepredvídateľne. Kde tu je poriadny polom, kde tu nádherne. A do niečoho krkolomného teraz večer by som nerád. Veľakrát z chodníka schádzam, ale hneď sa mi ho znovu darí nájsť. Celkom ma premkla zúfalosť, keď som na jednom mieste vošiel do močiara. Ešteže som to otočil a kúsok vyššie nad sebou našiel zbytky bývalého mostíka. Odtiaľ už ako tak chodník vidím. Prebieham krásnymi lúkami s postupne pred zimou šedivejúcimi trsmi trávy až dokým nevojdem opäť do dolámaného lesa. Z chodníka je zvážnica na zvážanie dreva a pod nohami potok. Som z toho poriadne nervózny. Mylel som si, že o pol piatej budem dolu. Bez šance. Dolina vyzerá byť riadne dlhá a hlavne to tu vôbec nejde rýchlo. Časom sa to kúsok zlepší a snažím sa čo najrýchlejšie odtiaľto preč. Nižšie stretám stádo troch jeleňov. Krásne. No a potom som už zase v kope blata a polámaného stromia a cesta nie a nie prísť. To bolo radosti, keď som ju nakoniec uvidel. Som dobre došťukaný.

Posledné pohľady za seba na Kráľovú hoľu

Vyťahujem energeťák a rozmýšľam: "Teraz čo?". Na hiking mape je značená žltá, na mapy.cz modrá a každá ide inakadiaľ. Čomu mám veriť. Na strome zahliadnem žltú. Idem po nej? Bude to schodné? hiking má tiež stále schodnú Swinicu aj keď už pár mesiacov sa v danom mieste hora rozpadáva. Na druhej strane už ma aj mapy.cz kade tade povodili po potokoch, či žľaboch. Skúsim veriť značkám na strome. 

Chvíľku sa prejdem po asfaltovej ceste a neskôr strmo dolu doprava z cesty rovno do potoka Čierny Váh. Vyznačené je to tu krásne, ale či tu niekto aj chodí? V potoku má čaká prekvapenie. Most asi z prvej republiky. Vyzerá dosť prehnitý. Nič to. Prinajhoršom zletím aj s ním do toho potoka. Je to tak meter nad vodou. Zabiť ma hádam nezabije a ak to výjde aspoň mokrý nebudem. Prehýba sa pod každým krokom poriadne, ale zvládli sme to. Za potokom hneď zase poriadne strmo hore. Vychádzam na zvážnicu.

Na žltej stále po lúkach, fotené niekde okolo Smrečiny

Ta vyzerá riadne luxusne. A len mierne stúpa. Čakal som šialenú divočinu strmo hore. Čakám každú chvíľu, že to príde a nič. Stále čistá paráda. Tento pôžitok mi len berie boľavá noha. Rozmýšľam čo ďalej. Ísť až na Štrbské pleso? Nezničím si tu nohu nadobro? Toto mierne stúpanie krokom mi narobilo už poriadne problémy. Som z toho poriadne sklamaný. Konečne som ale hore. Konenčne opäť vidím Tatry a široko ďaleko Liptovskú kotlinu s malebnými dedinkami. Mal by som mať v nohách okolo 52km. Čas okolo 8 hodín.

No a agónia môže začať. Zbehnem do Vyšnej Šuňavy. Čo sa dá stále bežím. Hore kopcom kráčam. Robí mi to ale poriadny problém. Začínam chladnúť. Slnko pomaly zapadá. Okrem nohy ma z ničoho nič začína bolieť palec na nohe a postupne sa pridávajú kríže. Keď bežím je dobre, ale nevládzem už toľko. Najradšej by som šiel do prvej krčmy na kofolu alebo aj možno niečo teplé. Je mi ale jasné, že to by bol už úplny koniec. Už by som len čakal na autobus. Nie, aspoň do Štrby na vlak zájdi!

Ponad Čierny Váh

Som za Šuňavou. Prechádzam cez mierny kopček a už znovu klesám. Dlhou rovnou asfaltkou. Pred sebou mám nádherný pohľad na celú dedinu Štrba učupenú pod Tatrami. V zime, hlavne Šuňava, musí byť asi poriadne zavievaná snehom. Dokonca už aj rampy majú so zákazom vjazdu pripravené (asi keby vznikol problém). Krajnica sa im tiež celkom rozpadáva. Ups, na robotu myslím. Ale aspoň rýchlešie tá rovina ubieha. Po zemi sú aj nejaké značky kilometrov. Žeby tiež nejaký pretek? Neviem či som nevidel až nejakú 30tku. Maratón? To musí byť celkom zapeklité. Nech si tu skúsi zabehnúť čas Eliud ;)

Nad Šuňavou

Štrba. Konečne. Ale paneláky v Tatranskej Štrbe stále ďaleko. A hlavne vysoko. A to nehovorím už vôbec o Štrbskom plese. Prechádzam dedinou a na konci poriadne stúpam. Ufff, zase kĺb bolí. Som ale hore a môžem sa opäť rozbehnúť. Značky hovoria o cca 3 kilometroch. Vlaková zastávka Štrba. Nie, to dotiahnem až po rýchlik. Zbieham pod diaľnicu a odtiaľ už len stále pozvoľna hore. Raz za čas pobehnem, inokedy kráčam. Ubieha to pomaly. Obchádzam Štrbský rybnik, prejdem cez pravotočivú zákrutu a už len rovno do nevidím. Odpočítavam posledné metre a som tam. Stanica. 

Deň sa chýli ku koncu

Tam ľudí ako na Václavaku. Normálne nechápačky kde som sa to ocitol. Ja som stále kdesi sám v hore len so svojími myšlienkami. Mám čo robiť sa spamätať. Kupujem si lístok. Pozerám kedy mi ide spoj, keď tu zrazu mám za sebou chlapíka čo našiel niekomu mobil z Vrútok. Nestačím sa zorientovať a už ho mám aj v ruke. Samozrejme, že chcem pomôcť, len stále nechápem čo sa deje okolo mňa. Musím čosi do seba dať. Idem vedľa do bufetu. Pýtam kofolu s hotdogom. Teta už zatvára, ale ešte sa nado mnou zľutuje. Rýchlo to spráskam a idem naspäť do vestibulu. Začínam chladnúť a ani teplý radiator dákosi nepomáha. Až po polhodine to vyriešilo teplo vlaku. Tam to zase bolo až na plávky. 

Štrba a Tatry

Vo Vrútkach už len odovzdám majiteľovi mobil a rýchlo sa idem dať naporiadok. Štrbské pleso nevyšlo, ale zrejme by to bolo aj tak zbytočné trápenie. Boh vie, čoby som si narobil s tým kĺbom, veď aj tak ma bolí ešte aj teraz na druhý deň. A asi aj tie spoje. Tak by som cestoval do pol jednej v noci a ešte aj na plese by som sa načakal. Myslím si, že všetko bolo ako ma byť. Ešte aj to počasie bolo geniálne. Krása, nech nám ešte ta jeseň dlho trvá a potom naraz nech prídu tony snehu :)