Bokami Malej Fatry

1. etapa: chata pod Suchým

Rozmýšľam či to bol 4 etapák, či len dvoj. Myslím si, že ale až štvor. A keď štvor, tak to všetko už začalo v stredu etapou dlhou cca 27km a prevýšením 1100m+. Od rodičov vo Vrútkach beriem psíčka Maxíčka a v Lipovci sa stretám s parťákom Martinom. Ten sa ale necíti najlepšie. Deň predtým bol pobehať po Tatrách a cíti sa na chorobu. Pôjdeme teda pomenšie.

Príslopok a hrebeň Malej Fatry

Martin nasadzuje extrémne rýchly krok, čiže mi nezostáva nič iné ako povedľa neho pomaličky bežať. Asfalt odsypáva a postupne sa za rozhovoru dostávame na Jánošíkovo a ďalej do doliny potoka Hoskora. Obchádzame aj posledne chatky pod kopcom Hrádok a čím ďalej strmšie stúpame dolinou hore. Asfalt vystriedala spevnená a trávou prerastená zvážnica. Vždy po nej tečie kopa vody. Vynárajú sa mi spomienky na dvojnásobné zablúdenie na bajkoch z chaty pod Suchým a znášanie bajku strmým svahom rovno do tejto doliny. Až na tretí raz sa nám podarilo chodník trafiť a dnes chceme ísť práve po ňom, lenže opačným smerom. 

Chodník pred horárňou nachádzame veľmi ľahko. Je vyznačený tak, že sa nedá obísť. Ale určite treba pozerať doľava. 

Párty začína v stredu pod Suchým

Potom už len stúpame a stúpame. Spočiatku hodne strmo. V lese, ako po všetky posledné dni, sa rozlieha jelenie ručanie. Jeseň je tu. Ako vystúpime kúsok pod hrebeň začína počuť iné ručanie. Motorových píl, bágrov a padajúcich stromov. Uff.. vari chodník nepôjde popod to. Začínajú tu popod chatu pod Suchým, naprieč červenoznačeným chodníkom, tvoriť novú zvážnicu. Som sám zvedavý kde to až povedie.

Hľadanie lyžovačky v Sučianskej doline

My sme o chvíľu, už mierne do kopca, popod hrebeň na chate. Pozdravíme osadenstvo chaty a hlavne vysmiatu Zuzku a rýchlo letíme preč. Von je šialená zima a máme čo robiť sa opäť zahriať hore zjazdovkou nad chatou. Potom to už ide. Vrcholom Suchého nejdeme. Dnes si ho traverzneme z jeho Západnej strany. Aj tento chodník ma veľké čaro. Zo severu ideme poriadnou divočinou hore dolu kľukato úzkym chodníkom s kopou popadaných stromov. Na druhej strane je zase strmá lúka už poriadne zničená zimnými lavínami. Slnko pomaly zapadá a krajinu sfarbuje do nádherného zlatého šatu.

Stúpame do výšin

Zo sedla pod Suchým v rýchlosti prebehneme popod Maguru ku chate a strmo rýchlo dolu. Martinovi ešte ukážem krásny hrebeňový chodníček od lyžiarskej chaty smerom dolu. Žiadna preplnená zelená značka cez vedľajšiu Repištnú dolinu. Len čistá príroda. Ani tí bajkeri, ako sa vraví, že všetko ničia tu sa to tak nejaví. Zvláštne. Zmestíme sa tam všetci. 

Potom už len pomaličky vykráčame nohy a sme opäť z Kľačian vo Vrútkach.

2. etapa: časovka Martinské hole

Ráno rýchlo do roboty a potom hneď zase čosi spráskať. Parťáčka Lýdia ma nakoniec iné povinnosti, a tak na dnešok som sám. Idem teda na hole. Idem sám, tak si to skúsim prebehnúť o čosi rýchlejšie. A rovno od dverí bytu.

Na Vendovke

Štart teda približne z úrovne kruháča na Podháji a už mastím hore. Celkom to ide na moje počudovanie. Ešte stále asi viem behať. Dokonca už som pri haciende pod lesom smerom na Kolonku a stále bežím. Hm.. kedy prejdem do kroku? Ešte skúsim potiahnuť. A tak cupitám a už som aj prekrížil asfaltku medzi Stráňami a Kolonkou. Ide to stále a dobehol som až pod skratky. Čas 26 minút síce neviem či je dobrý, ale aspoň sa mám teraz od čoho odraziť. 

Západ Slnka pod Malým Kriváňom

Hore kopcom to už ide o poznanie pomalšie. Ale stále si držím dych na uzde. Neprepáľujem, aj keď lýtka už cítim. Skratky jedna za druhou odsýpajú a o chvíľu vidím delo. Zdravím zopár ľudí. Znovu chvíľka prešla a som na ceste pod Kalužnou. Čo teraz? Idem direkt cez Kalužnú. Asfaltu na dnes stačí. Strmo sa ťahám zarasteným chodníkom vyššie a už aj vidím z Kalužnej vrchol môjho snaženia Martinské hole (Rotunda). Zbieham na spodný okraj zjazdovky a rýchlo švihám hore. Stále sa cítim dobre. Až samotný vrch zjazdovky znovu fučím zapretý na paličkách. Za horizontom sa konečne objaví malá kruhová búdka a som tam. Pozriem na mobil. Od bytu 1:17. Na cca 7,6km a 1050m+ som celkom spokojný. Nehnal som to aj tak na 100%.

Párty sa rozbieha

Pozriem na teplomer a tam 2 aj kúsok stupňa. Už chápem prečo mi je zima len v dlhom tričku a tenučkej vestičke proti vetru. Rýchlo letím dolu. Z kofolky asi dnes nič nebude. Skúsme byť doma do 2 hodín. Na mobil som sa stihol pozrieť len na konci zjazdovky a potom až pod skratkami. Medzitým sa išlo celkom rýchlo. Zase ale asi nie 100%. Je pravda, že aj napriek tomu v mojich vyšmýkaných speedcroskoch, sa mi podarilo spraviť jednu vývrtku. Koleno sprvu boli riadne, ale rýchlo sa postavím a letím ďalej. A to sa mi stalo práve dolu, kde už treba len valiť čo to dá. 

Na druhé ráno na chate pod Chlebom

Na úsek čo som šiel hore 26 minút mám teraz 15. Úsek od skratiek po vrchol som šiel hore 51 minút. Dolu 28. Asi som mal ísť o niečo rýchlejšie smerom dolu. Ale nevzdávam sa. Nohy idú a ja letím. Som sám sebou fascinovaný. Dokonca aj psychika funguje. Už som na asfalte a po chvíli pri hasičoch. To už dám behom. 2 hodiny nestíham ale musím sa posnažiť aj tak o čo najlepší čas. Prichádzam ku bytu. Čas nakoniec 2:03. Peckaa. Som neskutočne šťastný. Išlo sa mi parádne. Nohy si ale cítim poriadne.

3. etapa: Juhom Krivánskej Malej Fatry na chatu pod Chlebom

Znovu som v robote. Ale konečne je už piatok. Plány na víkend sa menia každou hodinou. Budú Tatry? Alebo len Fatra? Parťákov by si asi každý pomyslel, že je vždy na rozdávanie, ale nie je tomu tak. Predbežne som pobalený na 3 dni vo Fatre + niečo nechávam vo Vrútkach u rodičov, keby nakoniec vyšli Tatry. Letím teda na štvrtú poobede za Lukášom na Dolné Vrútky. Dnes Maxík zostáva doma. 

Húfy tiahnu na Kriváň

Stále je celkom chladno a ani Slnka dnes nie je moc. Prebiehame pomaličky do Lipovca a už aj pozvoľna stúpame. Prvá dnešná zastávka vedie na Panošinú. Už som tu nebol celé roky. Prechovávam ku tomuto miestu nejaký odpor. Nakoniec to bolo ale úžasné. Krásny lesný chodníček vlniaci sa ponad Váh. Váhu sme síce veľa nevideli. Ten čaká až na spadnutie lístia. Chodník je vhodný aj na bajk. Samozrejme opačným smerom. Jeden sme aj stretli. Na konci strmo stúpame a sme na pamätníku neznámych vojakov v sedle pod Panošinou. 

Z Hrany na Rozsutce a Stoh

Už-už som si myslel, že sme hore, ale kopec nie a nie skončiť. Ešteže aj dnes je síl na rozdávanie. Od vrcholu bežíme lesným hrebeňom s občasnými výhľadmi na chatu pod Suchým a do celej doliny potoka Hoskora. Nádhera. Inak ma ale tento hrebeňový chodník moc nenadchol. Pribúda tu veľa miest po lesnej technike a celkovo je tak divne zarastený. Napokon zbiehame na zvážnicu pre autá a bicykle na chatu pod Kľačianskou Magurou a po nej vykráčame na chatu.

Z pod Pekelníka na Kriváň

V rýchlosti dáme malú kofolku a rýchlo sa znovu rozhýbať do zimy. Letíme do Sučianskej doliny. Najprv po zvážnici pretínajúcej chodník pred chatou potom strmo lesom. Boh vie či tu je aj nejaká oficiálna cesta ako sa dá dostať na zvážnice Sučianskej doliny.

Cestu si nájdem alebo spravím na Holi

Nakoniec sme na jednej z nich. Podchádzame popod kopec Čierťaž a za nim si vyberáme cestu doprava do záveru Sučianskej doliny. Nie ten až pod Bielymi skalami. Ten už poznám z bicyklovania a bolo to vééééľmi dlhé. Ideme teda až dolu a od záveru znovu pozvoľna po zvážnici stúpame na hrebeň z druhej strany doliny. blížime sa ku modroznačenému chodníku na Malofatranský Kriváň. 

Medzi Hoľami Kuríkovou

To ešte len bude previerka našich síl. Čaká nás dlhé 800m+ stúpanie. Odkrajujeme z neho pomaličky. Dopĺňame energiu a tekutiny. Slnko pomaly zhasína a v lese to temnie. Čelovky ešte nevyberáme. Rozprávame sa. Nech majú zvery aspoň ako taký prehľad o tom kto im to tu večer chodí. Ruja je v plnom prúde. Takto sa ani nenazdáme a sme na Vendovke. Vychádzame z lesa a ovalí nás neskutočná zima. Na západnom obzore sa s nami lúči krvavočervená obloha. Fotiť sa mi nechce. Všetko nechávam na Lukáša. 

A pred nami už aj (s)Prostá a Príslopok

Vchádzame do čučoriedia a kosky. Nezdá sa mi to tu moc bezmeďovité. Keď pod Meškalkou vojdeme do koskového koridoru prišiel čas na čelovku a aj bundu. Už bude len poveternostne horšie. Zvoľna vystúpime na Kriváň. Tu stoji po tme jeden chlapík. Pozdravíme. Nevyzerá, žeby tu zostával. Zvláštne. Takto sám a bez ničoho. A možnože všetko už mal kdesi rozbalené. Vari vie čo robí. My letíme konečne už dolu kopcom a blížime sa ku chate. 

Spätný pohľad na hrebeň okolo MFK

Zbiehame pod Kriváň, juhom obchádzame Koniarky a ešte raz naposledy stúpame. Tentoraz na Pekelník. Celkom je šmykno. A hlavne už tma ako vo vreci. Okolo 1600-1650 sa tvoria oblaky. Kde tu sa ocitneme v hmle. Prebiehame cez Hranu Veľkého Kriváňa a letíme dolu. Po pár minútach po šialenej ceste na tenisky, zo Snílovského sedla na chatu, plnej ostrého makadámu, sme v mojom druhom bydlisku. 

Párty večer môže začať. Začalo to všetko mierne ale postupom večera to nabralo rýchly spad. Nakoniec som skončil tak dodžubaný ako už dávno nie. Asi by som už mal prestať s týmito horami.

4. etapa: Severom Krivánskej Malej Fatry od chaty pod Chlebom na chatu pod Suchým a naspäť do Vrútok

Už v noci sa obávam ťažkého rána. Ráno sa bojím vôbec vstať, že čo to so mnou porobí. Ale postavím sa a celkom fajn. Zvláštne. Neverím tomu a po jedálni sa radšej stále pohybujem ako mátoha. Je ale pravda, že len čo sa trošku zohnem už ma motá a každý glk kofoly do žalúdku pôsobí ako kyselina, ale nohy a celkovo fyzicky sa to zdá byť v poriadku. Dokonca ani chodidlo po včerajšom zlom stupení nebolí.

V lese na chodníčku ;)

Naraňajkujeme sa, trošku pomôžeme v jedálni, aj v kotolni a po dlhom otáľaní sa vyberieme na poslednú etapu. Idem krokom. Zase z rána to nemusíme až tak síliť. Od sedla po hranu Kriváňa ale cítim, že Lukáš mi uteká. Asi to predsalen nebude dnes med lízať. Cez Pekelník zbiehame do sedla Bublén a pokračujeme smerom na Koniarky. Tam sa  spúšťame zo značeného chodníka a snažíme sa nájsť chodník na Kuríkovú. Podľa Hiking mapy by tu niečo malo byť.

Skončili sme ale v poriadnej kosodrevine. Ešteže len krátke úseky. Ale poviem Vám, nie je to žiadna sranda sa prebíjať cez ňu. Je už vyše 11násť a čučoriedky sú stále úplne mokré. Dokým sa predreme na chodník, čo sme videli už aj v diaľke z kopca Hole, máme topánky úplne mokré. Schádzame po lúkach a čučoriedkovými poľami celkom rýchlo dole ku lesu. V Belianskej doline majú jelene opäť párty. Náš chodník je čím ďalej krajší. Vchádzame do lesa a nachádzame nádhernú skoro nikým nedotknutú prírodu. Hrebeň je kde tu strmší, niekde miernejší, ale chodník vrchom v zajatí stromov je úchvatný. Ideme takto celkom dlho. Prechádzame Kuríkovou, Vysokým vrchom až pod Kykulu. Tu sa chodník z ničoho nič stráca a nahrádza ho kopec vychodených cestičiek od zvery. Našli sme aj chodník vyznačený po stromoch žltým panáčikom, ale aj ten sa nám napokon stráca. Kde tu popred nás prebehne stádo vysokej. Raz na čele aj s ručiacim jeleňom. Strážil si svoje laňky. Napokon schádzame krkolomne dolu strmým svahom. Ocitáme sa pri brode Belianskeho potoka, kúsok vyššie nad smerovníkom. Brod som moc nezvládol a jedna noha zostala na komplet mokrá. Odtiaľ ideme opäť hore.

Nájdeme si dieru medzi plotmi záhrad a zase sme v lese. Tentoraz už ako ozaj na hubách. Prederieme sa prvotnou hustou zeleňou a za ňou svah do neba. Celý popretkávaný srnčími chodníčkami. Vďaka ním cik-cakujeme vyššie a vyššie. Postupne je les menej zarastený a vidíme už aj na hrebeň nad nami. Ten ale stále traverzujeme. Dokým sa dá využívame nájdené chodníčky. Z času na čas dokonca aj ľudské. Niektoré aj vyznačené rôznymi symbolmi alebo nastriekanými šípkami. Všetky sa ale nakoniec odkláňali do doliny. Takto obchádzame Bačinský vrch a blížime sa ku Prostej.

Vchádzame do jedného z jej žľabov. Chodník zmizol a nám nezostáva nič iné ako pustiť sa priamo hore. Už-už si myslíme, že sme hore nad žliabkom a že sa sklon zmierni, ale kdežéé. Na vrchol stále hore a ešte vyššie. Bolo to čisté bláznovstvo. Celkom sa cítime zničene. No a na vrchole (s)Prostej nič. Len les a kúsok kameňa. Trošku mi to pripomína Petrklín v Malých Karpatoch. Oddychujeme.

Pod Bačinským vrchom

Až po dobrej štvrťhodinke sa opäť dávame do pohybu. Konečne sa ideme zgúľať na značený chodník. Ideme skalným strmým hrebienkom. Veľmi pekné ale nevládzeme a začína to byť deprimujúce. O všetko možné zakopávame. Pred nami sa začínajú rozprestierať aj malinové polia. Nohy mám už z toho všetkého poriadne zodraté. Dokonca ma začína teraz pre zmenu už aj pobolievať priehlavok na nohe. Súhlasím s Lukášom že kopec Príslopok obídeme. Ešte teda popod neho pár metrov traverzu v lese a sme na modroznačenom chodníku z doliny Kúr na sedlo Príslop. 

Kde to jest??

Zbiehame až ku ceste s rampou a po nej opäť stúpame. Konečne žiadny extrém. Vykráčame sa. Obídeme celú dolinu Kúr po jej západných svahoch až sa napojíme na zelenú značku do sedla Brestov. Chvíľku oddýchneme, ale potom to celkom vyhrotíme do sedla. Sme tam za pár minút. Do sedla je spravená zase raz nová zvážnica. Odtiaľ na chatu už našťastie nie. Užívame si trail. Spočiatku, dokým velím ja, pomaličky, ale ako prevezme kormidlo Lukáš celkom letíme. Noha ma bolí čím ďalej tým viac, ale už to nejako musím dobojovať. 

Úchvatný Stratenec, Biele skaly až po Suchý

Na chate opäť Zuzka. Držkovú zase nemajú. Šupneme do seba teda aspoň výbornú kapusničku a liter kofoly. Naberieme trošku nových síl. No ale noha po zasedení teda moc dobra nezostala. Po hodine sedenia na chate to šlo celkom nanič hore zjazdovkou. A ešte horšie po rovine pod Suchý. Lukáš odbehuje do kríkov a ja pomaličky kráčam hore na vrchol. Až pod vrcholom ma dobieha. 

Cestou na Suchý..

Dolu kopcom zase valí ako guľa. Už si začínam v tichosti aj hundrať. Nie je to dobre s tou nohou. Ale radšej nech to mám rýchlo za sebou. Ale niekedy sa mi zdá, že to ozaj Lukáš preháňa. Síl mám už po ráne opäť kopu. Konečne som zrejme vytriezvel. Fakt rýchlo pribiehame na Maguru, kde sa už nezastavujeme, a pokračujeme rovno dolu. Stále rýchlo a pod lesom ešte rýchlejšie. Vlastne bežať prestanem až na moste ponad kanál v Kľačanoch, kde sa s Lukášom lúčim. Už v dobrých bolestiach si ešte vykráčam posledné 3 kilometre ku rodičom. Takto som teda nečakal, že dopadne táto séria. 

Maý Kriváň zase z iného pohľadu

Už-už začínali ožívať plány na nedeľnú kráľovskú etapu v Malej Fatre s parametrami 40km, 3400m+, ale bude sa to musieť preložiť aj napriek úúúúplne užasnému slnečnému jesennému dňu. Ťažko povedať, či ešte pred zimou aj na Tatry výjde počasie a nebude ani na vrcholkoch nad 2000 mnm všade ľad. Uvidíme. Tentoraz je prednejšie zdravie. Musím si dať pár dni oddych a verím tomu, že potom budem moc opäť lietať. Samozrejme sa opäť vidíme kdesi na horách, priatelia.

Foto: Lukáš Hladký