Netuším kde začať. Celé to zbehlo tak rýchlo. Veď už opäť čakám na spoj, aby som prišiel Julku podporiť znovu. Dnes je Julkin deň číslo osem. Všetko nám to ale začalo vo štvrtok ráno na Duklianskom priesmyku. V noci a vlastne celú stredu ako som cestoval na východ mojím parťákom bol búrkový front. Priam ma desil, že zajtra ideme hneď zhurta do dažďa. Ale ako sme vysadli na štarte z dodávky niečo po štvrtej ráno dážď pomaly utíchol a nezastihol nás za celé moje prvé štyri dni.
Mám výpadok pamäti čo sa dialo teraz. Jedine si spomínam na hnusné zvážnice, samú žihľavu a kopec popadaných konárov. Zrejme okrem SNPéčkarov tu nechodí nik. Neviem či náhodou aj v Kurimke sme nemali aspoň pitný režim od parťákov Jura a Mikiho, ale čo si spomínam, tak sme sa opäť stretli určite na Andrejovej. Totálne zúfalí po nekonečnom zbehu sme vybehli na cestu a tam nás už čakalo opäť jedlo. Konečneee. Znovu radosť na očičkách.
 |
| Vojenský cintorín vo Svidníku |
Začínam cítiť dosť podstatne minulotýždňovú Východniarsku stovku a neviem či dnes odbehnem s Julkou jej plánovaných 85km. Uvidíme. Zrejme pošlem aj Mikiho sa prebehnúť.
 |
| Okolo Ostrého vrchu? |
Stretáme týpka z Čiech, ktorý ide tiež SNPéčku, ale on rovno až z Kremenca. S ťažkým batohom a bakuľou v ruke. Je to pán. Chvíľku s nim pokecáme, ale nadobro sa naše cesty rozdelili pri odbočke na Zborovský hrad. On šiel pozrieť aj naň. Netuším na kieho frasa vedie trasa SNPéčky cigánskou osadou a potom po ceste I. triedy! ..a nie priamo cez hrad s napojením sa rovno na asfaltku a odtiaľ hneď na Stebnickú Maguru. Čistá dekadencia.
 |
| A smerom na Čiernu horu? |
Magura nás poriadne vyžmýkala. Je nehorázne teplo a do kopca to nebol med lízať. Ale zvládli sme to. Odtiaľ už len zbeh a po pár smiešnych udalostiach nad kúpeľami, kedy som si jedného dedka zmýlil s Mikim, sme dole a znovu oddych. Ja tu končím, prebehnúť sa ide Miki.
 |
| V Zborove.. |
S Jurom sa dodávkou prevezieme cez Bardejov na Hervantovský rybník, kde budeme čakať zvyšok. Tam dnes končí naša púť. Julka pridá do kroku a o dve hodinky sú pri nás aj pešo. Prvú sprchu dáme v rybníku. Večer ešte niečo do seba dotlačíme a ideme na chvíľku pospať. Lebo ani sa nenazdáme a je tu opäť ráno a treba znovu šľapať.
2. deň: odbočka Hervantovský rybník - Kysák
Stávanie 3:30, štart podobný ako včera 4:20. Prejdeme sa Hervantovom, aj okolo nádherného dreveného UNESCO kostolíka a vlezieme do lesa. Máme čo robiť prehovoriť miestneho psíka, aby nešiel s nami. Ťažko povedať či by šiel s Julkou až do Bratislavy alebo by už na Žobrákovi oľutoval na čo sa to dal.
 |
| Východ Slnka na Žobrákovi |
No to sme možno už oľutovali aj my. Po Stebnickej Magure druhý ťažký kopec. Ešteže ráno bolo zatiaľ kopec síl. Všetky ťažké chvíle vytlačili hneď a zaraz z hlavy nádherné výhľady a vychádzajúce Slnko na hrebeni pohoria Čergov. Ten bol ozaj nádherný. Asi prvý úsek, kde sa šlo viac ako kilometer mimo lesnú alebo lúčnu zvážnicu. Dokonca aj bez asfaltu. Len to bolo trošku dlhšie. Postupne ubúdajú sily. Predsalen sme ešte neraňajkovali. A raňajky až na 22hom kilometri.
To sme už v dedine Hradisko a asfalty okolo Prešova môžu žačať. Slniečko začína pripekať. Zdá sa mi to tu na poriadnu depku. Julka to ale zvláda. Ja sa snažím tiež. Cez Terňu sa cez sedlo Stráže prehupneme do dediny Kanáš. Ja že to už bude Veľký Šariš. Ešteže tu boli znovu naši. Vďaka Bohu. Prahneme po vode. Nohy začínajú kŕčovať. Začíname už cítiť, že sme na dlhšom výlete. A teraz prichádza to najhoršie. Cez pravé poludnie prebehnúť cez Veľký a Malý Šariš do lesa. Pred Cemjatou obídeme skádku odpadov a sme zase s našimi. Obed. Opäť nám očká zasvietili a vidíme svetlý bod na obzore. Ako ja prášim do seba, Julka si zatiaľ spraví svoje zaužívané procedúry. Vazelína, ponožky, strečing, atď..
 |
| Lúky nad Hradiskom (aj prvé prašatko bolo, aka prerastený syseľ) |
Ďalej poračujeme krásnym lesom okolo Ščerbovej hory a prichádzame do Radatíc. Julka dostáva poriadny kŕč do brucha. Asi jej úplne nesadol obed. Skúšame to nejako predýchať. Pomaličky sa to zdá, že vykráčame. Zbeh do Ĺubovca už bol o poznanie lepší a tam nás už čakajú naše občerstvovacie hviezdy. Dávame dlhšiu pauzu. Julka musí teraz predýchať problémy a hlavne zrejme po neskorých raňajkách nejako už konečne nakopnúť telo. Každopádne sa to už asi s nami bude až do večera ťaháť. Znovu nás čaká dlhý úsek bez podpory. Až do samotného Kysáku.
 |
| Divočiny okolo Prokopovho mlynu |
Spočiatku zvážnicou, neskôr lúkami a lesmi sa dostávame znovu do zarastenej džungle kde noha človeka len málokedy vkročí. Prechádzame zaujímavým mostíkom a sme pri Pustom mlyne. Naň teraz kašleme. Ideme ďalej po trase. Teraz ma aj celkom mrzí, že som si to tam nebol pofotiť. Podľa fotiel na internete sa ale zdá, že som o moc neprišiel.
 |
| V nádhernej dolinke potoka Sopotnica |
 |
| Okolo Hornádu až do Kysáku |
Nasledujúci úsek bolo čisté bláznovstvo. Asi 100 kilometrov po zvážnici. Prvá polovica, v doline potoka Sopotnica po Brezie, bola ale celkom pohľadová. Spočiatku sme šli síce v širokej doline, ale v spodnej polovici je potok zarezaný hlboko pod cestou a vytváral krásnu roklinku. Môj zrak stále smeroval tým smerom. Od Brezia sme vystriedali potok Sopotnica za rieku Hornád. Tentoraz máme vodu po pravej strane. Opäť sa ale musíme predierať aj úsekmi z asi meter vysokou žihľavou. Ako tento úsek ale prejdeme, znovu sme na zvážnici a kde tu aj na asfaltovej ceste. Po hodnej chvíľke agónie najprv uvidíme zabudnutú fáborku z minulotýždňovej Východniarskej stovky a o kilometer dva rovno samotného prezidenta tejto šialenej stovky Bela. Na chviľku je život krajší. Ehm.. najkrajší bol asi po okúpaní sa v Hornáde pri ihrisku v Kysáku, kde sme nakoniec aj zakotvili na noc.
3. deň: Kysák - Štós, kúpele
Toto ráno sa o 3:30 budím ako mátoha. Dnes má prvý úsek prejsť s Julkou Miki, lenže myslel som si, že sa aspoň zo stanu postavím, aby som sa rozlúčil. Kde že. Som na šrot. Hodinu neskôr sa už ale nejako pozviecham a pomôžem Jurovi pobaliť veci. Akonáhle pobalíme, prevezieme sa do dediny Kavečany. Je 6 hodín ráno. Bude výzva nájsť tu otvorený obchod v sobotu takto z rána. Ideme to skúsiť. Väčšie štatie sme asi mať nemohli. Teta práve odomýka a sme tam ako prví zákazníci. Nakúpime ďalšie zásoby pre obžerstvo do nastávajúcich hodín a dní a ideme chystať raňajky. Dnes sú na pláne páročky s praženičkou. Mňam. Dnes ale dokým neprišli bežci som sa raňajok nechytil.
 |
| Julka s Mikim dobiehaju na občerstvovačku v Kavečanoch |
Mikiho posielam ešte aj na ďalší úsek. Síce som si dal tabletku od bolesti hlavy, ale stále sa necítim najlepšie. Nechcem sa moc vyšťaviť na posledný úsek, ktorý bude mať dnes až 37 kilometrov bez podpory. Julka s Mikim teda po dnešných, už vydatných raňajkách, a po pravidelnom dopĺňaní energie aj počas prvých kilometrov valí ďalej a ja s Jurom to tu všetko zramujem. Ešte sa chvíľu pomotáme po Košiciach s tým, že nájdeme Billu s parkoviskom pre náš kamión, ale nič z toho. Ideme radšej na Jahodnú.
Tam nás už pred odbočkou čaká odkaz s tým, že od dvanastej sa cesta uzatvára. Dnes sa tu budú konať automobilové preteky. To dáme. Ja si myslím, že aj nadmieru v pohode. Juro vyzerá byť ale pod stresom. Bol až tak pod stresom, že prídu neskoro, že sme pospali a museli nás budiť, že sú už znovu hladní a smädní. Celkom ma to mrzelo. Mne sa to hneď nezdalo, že to Juro dobre ráta. Proste som sa málo o to zaujímal a bol som strašne unavený na to, aby som to s Jurom riešil. Nič z tohoto má ale nemôže ospravedlniť. Mal som tu byť za podporu a sa trošku premôcť. Vari sa Julka za to moc nehnevá.
 |
| Cestou na Jahodnú.. |
Rozospatí otvárame dodávku a robíme aspoň ako taký servis. Miki to má pod palcom. Nebyť jeho neviem. Myslím si, že je top pacer. Vlastne aj bežec a celkovo majster sveta. Dáme si dlhšiu prestávku. Musíme nabrať čo najviac síl pred náročným a dlhým úsekom pred nami. A hlavne musíme zobrať poriadne veľa vody. Už tretí deň je neskutočne teplo.
No, poďme na to. Úsek známy z rôznych ročníkov Vychodniarskej stovky. Stúpanie povedľa zjazdovky prešlo ako voda. Aj sme sa stihli po ceste trošku odľahčiť v kríkoch. Potom už len nekonečná cestička lesom až po Lájošku. Tuším sme toho ešte aj dosť narozprávali cestou, lebo potom sa náš hlas pribúdajúcimi hodinami a kilometrami začal vypínať. Na chate čistá oáza. Julka si dáva šošovicovu, ja pivko. Treba sa trošku osviežiť. Čaká nás pokračovanie zvážnicou do neznáma.
 |
| Na Kloptáň miestami takto |
Spočiatku chodník dôverne poznáme, ale ako prebehneme Zlatoidské lúky sme na novom území. Začíname pociťovať únavu, ale stále sa snažíme napredovať. Znovu to bolo priam nekonečne. Ako sa zdal veľmi blízko ten vysielač a nie a nie ho dosiahnuť. Prechádzame nejako divne povedľa neho až vychádzame na zjazdovku a smerovník Golgota. Tam to už úúplne zabila tá zjazdovka. Julka sa ju snaží mať čo najrýchlejšie za sebou ale neviem. Bojím sa o ňu. Fučí pri mne ako parník, ale nakoniec sme to zvládli. Teraz už iba zo sedla po rozbitej asfaltke až na chatu Erika.
Tentoraz spráskam šošovicu ja. Julka len hodí do seba niečo z vlastnych zásob. Dáme ešte po kofolke ale celkovo sme sa nezdržali veľmi dlho. Julke do toho nekybicujem. Prechádzame asfaltkou mierne hore kopcom až po zvážnicu a potom priam by som povedal po rovine stále rovno na západ. Slnko je už nižšie a pečie ako šialené do tváre. Fúú, ťažký život.
 |
| Výhľad z rozhľadne do diaľky |
Pomaly klesneme ku Trom studňam. Samozrejme vodu neberieme. Veď načo. O desať minút na to už ale rozmýšľame kde bude voda najbližšie. Po ceste ukazovali mapy.cz hneď viacero prameňov, ale skoro všetko nepoužiteľné. A medzitým prichádza ešte aj Kloptáň. Spočiatku nekonečne polomovou krajinou s lúčnym porastom niekde vyšším ako my a nakoniec na vrchol poriadna stojka. Julku sa zdá, že to poriadne rozhasilo. Myslím si, že celému tomuto dopomohlo to horúce Slnko tlejúce priamo do očú.
Na vrchole chvíľku oddýchneme a snažíme sa zahnať krízičku. Ťažký oriešok. Nejak to ale dnes musíme dobojovať. Za Kloptáňom Zbojnícka skala a hromy blesky pokračuju. A nemyslím len tie v diaľke kdesi nad Spišom. Teren je len veľmi málo behateľný. Až časom sa to umúdrilo, lenže potom už zase nohy nešli. Postupujeme. Prehúpneme ešte cez zopár menších kopčekov a nakoniec obchádzame už aj Lastovičí vrch.
 |
| Julka naberá nové psychicke aj fyzické sily |
Pod ním už konečne použiteľný prameň. Snažil som sa nechať všetku vodu Julke, tak to bolo už aj pre mňa poriadne osvieženie. Nezahynieme tu. Už sa ale aj kráčanie spomaľuje. Julku hrozne bolia nohy a len ťažko napreduje. Stmieva sa a dokým vybehneme z lesa na cestu ponad Štós, kúpele je už tma úplna. Tam nás čakajú Juro s Mikim. Na dnes myslím stačilo. Musíme načerpať nových síl. Zajtra to môže byť ešte veľmi ťažké.
Stanujeme na Stóšskom sedle. S Mikim máme stan v kaplnke sv. Márie. V predsienke. Horia nám tu aj kahančeky. Asi tu niekto bol cez deň. Večerať sme museli priam po tme, lebo všade okolo lietali nejaké zláštne mravce či kieho fras. Čelovky rozostavené okolo táboriska nebolo vidno čo bolo toľko hmyzu na nich. Rýchlo sa trochu umyjeme v mobilnej sprche a ideme snívať. Stále čakáme avízované búrky, ale našťastie aj v noci nás všetko obišlo.
4. deň: Štós, kúpele - Dobšinský kopec
Ráno po krátkom prebraní sa už znovu stojíme na ceste ponad kúpele. Za pár sekúnd zbehneme ku samotným kúpeľom a odtiaľ po lesnej zvážnici znovu kráčame do Stóšskeho sedla. Tam už máme prichystané raňajky. Stále je o nás postarané ako o prasiatka v žite. Mňam a uznávam týchto našich občerstvovačov.
 |
| Štós, kúpele |
 |
| Stóšske sedlo |
Dnes nás čakajú dlhé 20 kilometrové úseky bez podpory. Berieme toho teda so sebou viac ako predošle dni. Po kopec Osadník to bol ľahký úsek. Julka mala zrána nejaké tráviace problémy, ale dlhou monotónnou chôdzou a kde tu indiánskym behom sa jej črevá aj žalúdok upravili. Vchádzame do mesačnej krajiny vyschnutých stromov. Veľmi zvláštne. Neviem čo si o tom mam myslieť. Zbehneme hrebeňom nižšie a za chvíľu stúpame na Pipítku. Na tento úsek je ževraj veľa negatívnych ohlasov. Všetci v ňom vidia čisto vyrúbaný les. Ja som v ňom videl veľa postupne silnejúcich novo vysadených stromčekov. Neviem posúdiť či sa jednalo o vyťažený les alebo o polom. Každopádne náznaky nového lesa, novej prírody v každom smere tu boli.
 |
| Po zvážniciach na kopec Osadník |
Znovu začína pripekať a samotna Pipítka nas poriadne vytrápila. Znovu jedno z tých prudkých stúpaní čo Julke nie moc sedí. Odtiaľ ešte šibnutý zbeh po hrubo makadámovej zvážnici a ani sa nenazdáme a máme ďalšiu 20tku za sebou. Znovu jeme. Dopĺnime všetky minuté zásoby aj človeka ponaťahujeme, alebo ja len posedím ako socka na rybárskej stoličke, a možeme znovu vyraziť.
 |
| Na vrchole |
Prikláňam sa ku väčšine. Asi najnepeknejší úsek trasy. Až tentoraz vchádzame do mesačnej krajiny vylámaných či vyrúbaných stromov. Všade kam oko okolo nás po hrebeni dovidelo všetko ležalo. Poväčšine už bolo všetko posťahované a ku slovu sa dostávala všade prítomná vysoká tráva. Hrebeň je popretkávaný zvážnicami ako koža zraneného človek jazvami. Niekedy nás prekvapil svojou prítomnosťou ale aj zdravý les. Napríklad okolo Skaliska. Z ničoho nič les nad ktorým sa majestátne vypína skalisko. Dokonca aj ľudia na nej stoja. Prehodíme s nimi pár slovíčok. Potom už len zase smiech cez slzy, že na čo sme sa to dali.
Kúsok opäť klesneme a časom znovu polom. Musíme sa ešte pred občerstvovačkou prebiť cez zopár mejších aj keď strmších kopčekov. Celé toto šialenstvo po makadámových zvážniciach a niekedy chodníkoch plných popadaných konárov končí povedzme že na rozkokošníku Pod Hoľou. Odtiaľ už iba šialene dlhý, asi 7 kilometrový, zbeh. No ..kde tu bolo treba ešte aj do kopca. Ale na konci tohoto všetkého bolo už sedlo Súľová. Keď sme počuli auta a hlavne motorkárov, vedeli sme že už je dobre.
 |
| Pohľad z Pipítky na nasledujúce polomy |
 |
| Cestou do Uhornianskeho sedla |
Tam moja púť s Julkou nateraz končí. Rozlúčim sa, a ako náhradu za seba posielam Mikiho. On bude dobrý parťák na dnes, aj na celé Tatry. A to že zažili kopu zážitkov už teraz niet pochýb. Ešteže som odišiel. Prichádza front a za ním studený vzduch.
 |
| Zbiehame zo Skaliska |
Mňa Juro odvezie do Spišskej Novej Vsi. Haha, tu som ešte nenastupoval na vlak. Zase niečo nové. Už len keby sa naučili tie vlaky nemeškať. Ale nemám sa kde ponáhľať. Mám štyri dni na oddych a musím plný elánu znovu dopomôcť Julke pokračovať. Som teda zvedavý čo sa na parťáčke za tie štyri dni zmeni :)
 |
| Výmena stráži :) |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára