Veľká noc na skialpoch 2019

Tááákže. Kde začať. Boli to úžasné dni s priateľmi a kopou snehu. Dokonca aj počasie nám prialo, tak to nemohlo dopadnúť nijak inak ako nadmieru dobre. Po troch dňoch v Tatrách som sa vrátil spečený ako kurka a plný nových zážitkov a zjazdov :)

Tatry od Západu na Východ ako na dlani

Prvý deň - Veľký piatok (Príslop, Hrubá kopa, Baranec)

Hneď z rána nám parťák Jimmy trošku stresu narobil. Náš jediný odvoz a nedvíha. Všetci sme už bdelí a nachystaní vystreliť na výlet a on si nám spí. Už, už som rozmýšľal poďme na vlak, ale parťáčka Lenka ma od tohoto činu odhovorila a tak sme čakali a čakali. Po polhoďke sa ozve spachtoš a s hodinovým oneskorením nakoniec vyrážame smer Západné Tatry - Žiarska dolina.

Výstup hrebeňom od chaty na Príslop

Dnes by mali mať rozlúčku so snehom aj horskáči. Jimmy to hneď parkuje ku nim. Niežeby o tom on vedel ale nechcel platiť parkovné. No a tu sme zrazu s nimi. Netušili sme ako to oni majú a či je to otvorená akcia a ani nikoho z nich nepoznáme, tak si jedine ulejeme a každý letíme po svojom. Čert vie, možno by šli ako šialení a do poriadnych žľabov. A možno naopak. Veď mi máme čosi naplánované.

Dolina ubehne rýchlo. Tenisky vymieňame za lyžiarky až hore pri chate. Moc sa nezdržujeme a ideme v prvom rade na Príslop. Opačným smerom ako šiel zjazd na tretej etape Bokami Západných Tatier. Zrejme sme to netrafili najpresnejšie a zrejme už ubudol zo meter snehu ale bola to poriadna blbosť sa trepať cez tú kosku. Po 200 výškových metroch mi vyzulo už dvojo pásov. To už som len hromžiaci šiel napešo. Sklon mal ten svaj celkom kvalitný. Ešteže mi koska dodávala odvahu, keby som sa náhodou chcel gúľať dolu svahom, že sa mám o čo uchytiť. Horšie to bolo keď sme sa dostali nad ňu. To sa už ale sklon zmiernil . Neistota trošku teraz prišla z lavín. Ale je jednotka. Pod nami čistý firn s odmäknutými piatimi centimetrami hornej vrstvy. Malo by to držať.

Už aj vysmiati pod Príslopom v Baníkovskom kotli

Postupne vystupujeme ku vrcholu. Na hrebeni po snehu ani stopy. Po ľavej strane snehové pláne a v centrále Príslopu kopec trhlín. Toto asi nebude cesta. Po pravej strane strmé svahy a cez prevej nevidno ani na samotné dno doliny. V polke kopca sme tak zničení, že plán dostať sa na Príslop a zlyžovať do doliny Parichvosta ruším a hľadáme zrýchlenú cestu dolu do kotla pod Baníkovom. Už aj pre to, že Jimmy chce ísť dnes Jarný žľab z Baranca. 

Stúpame na Hrubú kopu

Náš predošli zjazd

Po čase sa nám z hrebeňa ukazuje ako také linka smerom nadol. Celkom sa mi to zdá príkre a hlavne poriadne široké s kopou snehu. To hlavne sa mi nepáči. Tá kopa snehu. Ale Jimmy už je v polke a tak ideme za nim. Stretáme Lukáša Té, ten si už dal všetko naokolo. Baníkov, Ypsilonko, Kubov a teraz si ešte do pohodky šupol toto. Je to maniak. My pod žľabov v kotli oddychujeme hneď už po prvom vysíľujúcom výstupe. Začína poriadne sálať Slnko.

Za parťáčkou central Baranca

V odmäku začíname šliapať na náš druhý vrchol Hrubú kopu. Šmýka to na tej vode poriadne. Nevzdávame sa ale. Výškové ubiehajú rýchlo a ani sa nenazdám a už stojím vo výške nad Lúčnym sedlom. Povzbudzujem svojich parťákov. Po okolí kde tu vidno krásne lajny čo niekto lyžoval. Natápajúci sneh vždy po pár hodinách zmyje staré stopy a stále je možnosť si nakresliť niečo vlastné.

Na Hrubej kope

Pohľad na Baníkov a Pachoľu z Hrubej kopy

Zhora je priam dokonalý výhľad na celé Západky. Ozaj som toto nečakal. Na jednu stranu vidno až po Vysoké Tatry s krásnym pohľadom na Tri kopy, Plačlivé, Ostrý Roháč, Volovec a vzdialenejší hrebeň, na druhú stranu sa zase majestátne vyníma Príslop, Baníkov, Pachoľa, Spálená a tiež aj hrebeň ďalej. Počkáme sa, oddychneme a ideme brázdiť široké pláne snehu. Až po Žiarsku chatu. 

Panoramata

Slniečko nás začína pekne rozoberať. Doplníme teda tekutín, zjeme niečo slané a hybaj hore ešte raz. Tentoraz na sľubovaný Baranec. Nejakým krkolomným spôsobom prebrodíme potok a už len pomaly stúpame širokými svahmi na najvyšší z kopcov v tejto časti Západiek. Križujeme Maďarský žľab, Jarný aj centrál. Centrál je zakázany, aj keď vyzerá parádne, a tak znovu zabočíme do Jarného a stúpame vyššie a vyššie. Pristrmuje, ale stále sa cítim bezpečne nakoľko kde tu trčí koska. V tieni v pomaly klesajúceho Slnka sa začína vytvárať už znovu ľadová škrupina. 

Oddychujeme

Nevystúpime úplne na vrchol, ale ako sme sa dohodli o pol šiestej letíme dolu. Boli sme vo výške cca 1800mnm. Kúsok pod vrcholom žľabu pod bočným hrebeňom Baranca. Lyžba dokonalá! Až znovu na ten potok dolu. Nejak sa z neho vyškriabene a nakoniec ešte na chvíľku posedíme so skipinou Liptovcou, ktorí ako som už ráno spomínal sa tiež lúčia so snehom. Posilnení tuhými tekutinami potom letíme dole Žiarskou dolinou ako strely. Až posledné dva kilometre obúvame tenisky a dobojujeme ku autu. 

Lyžba z Hrubej kopy

Tam sedí doslužbujúci Lukáš Té. Prehodíme pár slov, ale musíme hneď letieť do Tatranskej Lomnice na ubytko. Mali by sme tam byť do siedmej. Skoro nám to aj vyšlo. Pár minút po odbití sa už aj registrujeme a na privítanie dostávame rum z Barbadosu. Myslím si, že môže byť. Nachádzame sa v nejakom stredisku škôl v prírode. Niečo na štýl táboriska. Je tu mnoho malých chatiek a jedna väčšia budova na starotatranský štýl. Tam sme ubytovaní aj my.

Cestou do Jarného žľabu Baranca

Spätný pohľad v Jarnom žľaba. Zľava Príslop, Baníkov, Hrubá kopa, Tri kopy, Prostredný grúň a kúsok Plačlivého

Po úľave v sprche letíme niečo spráskať. Ale nie zas až tak mnoho. Veď je Veľký piatok. Myslím si, že počas týchto dni moc času teda na jedenie sme nemali. S partiou na izbe ešte pred desiatou večer prehodíme pár slov a čím skôr zaľahneme. Ráno nás znovu čaká poriadne akčný deň.

Druhý deň - Biela sobota (Baranie rohy, Priečne sedlo)

Ráno auto presunieme do Starého Smokovca a autobusom sa odvezieme na miesto štartu na Kežmarskú Bielu vodu. Odtiaľ dolinkou sa dostaneme pešky až pod chatu na Zelenom plese. Konečne obúvame lyže. Cca 2-3 kilometre už ideme na pásoch. Naskytajú sa nám nádherné výhľady každým smerom. Od Belianských Tatier napravo, cez Jahňací štít, Jastrabiu vežu, Čierny štít, Baranie rohy až po Kežmarský štít a Svišťovku. Veľmi nádherná dolina.

Štart Kežmarská Biela voda

Na Zelenom plese

Stúpanie do Fľaše

Nad Fľašou vo Veľkej Zmrzlej doline, v pozadí Belianky

Na chate niečo prejeme a ide do tuhého. Výstup do Baranieho sedla a samotné Baranie rohy. Ešte stále aj po 650m+ nás čaká ďalších 1000. Prechádzame okolo Zeleného plesa a tzv. Fľašou stúpame do Veľkej zmrzlej doliny. Cez leto na tomto mieste je dosť vysoký vodopád a úsek priamo roklinou je nepriechodný. Treba ho obchádzať po pravej strane po skalnom pilieri. Nad týmto úsekom sa dostávame na široké svahy Zmrzlej doliny. Až na samotný záver prichádza zase úzke strmé miesto do samotného Baranieho sedla. Všetko si myslím v pohode zvládame. 

Prvé pohľady do Baranieho sedla

A stále poriadny úpek

Baranie sedlo a srdiečko

Plazíme sa na vrchol

Lyže opierame o skalu a sami len s cepínom v ruke a mačkami na nohách ideme na samotný vrchol. Po pár strmých metroch na začiatok sa dostávame na zasnežene celkom rovné vrcholové plató a po pár minútach sme hore. Sme opäť v Tatrách nad 2500mnm. Pred nami sa týčia majestátne Ľadové štíty, pod nami Teryho chata a nad ňou krásny Prostredný hrot. V diaľke už vidno aj najvyšší Gerlachovský štíť. Dáme si krátky piknik a letíme dolu.

Už o chvíľu hore

V sedle s Kežmarákom

S novými parťákmi na vrchole Baraních rohov, v pozadí Ľadové štíty

Opäť panoramata

Pohľad do Veľkej Zmrzlej doliny a doliny Zeleného plesa, v pozadí Belianky

Lyžovačka sa zdá byť strmá. Lenka sa s novými parťákmi púšťa najskôr. Jimmy ma znovu nejaké problémy, tak mu snažím sa pomôcť. Potom sa púšťam už aj ja. Hneď v druhom oblúku ma pošúcha po svahu. No.. nemám moc natrénované. Potom to už ide aj keď z času na čas chytím nejednú zamrznutú guľu. Tie pretekárske veci celkom mäkké na toto. Lyžiarka sa len tak skláňala pri každej nerovnosti. Musím ešte veľa trénovať, aby som aj na tomto vedel jazdiť. Za chvíľu sme na Teryne.

Zjazd ku Terynke

Baranie sedlo pred nástupom do Priečneho sedla

Priečne vľavo za rohom, pred nami Sedielko

Jedno pivko musí byť. Znovu pár minút oddychu a poriadne z toho pivka chytený vyrazíme smer Priečne sedlo. Nástup je celkom rýchly. Trošku sa musíme ešte aj spustiť do dolinky, ale o chvíľu už stúpame po ľavej strane doliny ku priečnemu sedlu. Po našej úplnej ľavici máme krásny pohľad od Žltej lávky a pred nami sa zase ukazuje vysnežené sedlo Sedielko. Začíname prudšie stúpať a pred tieňom sa dáme do mačiek. V sedle už prituhuje, vytvára sa zase raz ľadové plocha. Až na vrchol sedla sú ale krásne hlboké stupačky, a tak výstup nerobil žiadny problém.

Nastupujeme do sedla

A sme hore v Priečnom

..konečne

Stále svieti Slnko, je bez obláčika a po vetre ani len náznak. Vonkoncom sa mi nechce dolu. Veď je tu tak úžasne. To už znovu sa mám vrátiť do reality? Veď tu sa cítim ako doma. Sadnem si na skalu a čakám parťákov. Tentoraz Jimmy celkom rád privoľuje na oddych, len Lenka sa už vyzerá že celkom ponáhľa domov. Trošku ma to mrzí. Fakt sa mi odtiaľto nechce. Ale aj lyžovačka bude geniálna. Tak poďme na to.

Príprava na lyžbu

Slavkáč..

..a lyžba Streleckými poliami

Pohľad ku Bradavici, Východnej vysokej až ku Prielomu

Lenka a Ostrý štít?

Nastokneme ešte poslednýkrát lyže a hybaj dolu. Lyžovačka ako lusk. Úplne zhora. Možno so mňa niečo aj bude. Po 50-100 výškových metrov sa sklon zmierni a znovu sme na šírokých plániach. Po pravej strane od nás sa týčia nádherné Javorové štíty a pred nami mohutný Slavkovský štít. Kde len oko dovidelo, bolo vidno nejakú krásnu líniu, ktorá by sa dala ešte zlyžovať. Máme čo doháňať. My sa spúšťame po ľavej strane Streleckej veže popod Prostredný hrot Streleckými poliami dolu do Veľkej studenej doliny. Lyžovačka ako lusk dokým sme neboli na svahu asi desiati a v snehu kopec skál. Ale všetko sme zvládli. Dojazd bol už známou kosovkou a neskôr tobogánom v lese. Stále až po odbočku na Zamku. Tam prezujeme a dolu do Smokovca už ideme v teniskách.

Na bomby z Priečneho sedla

Javorový a Ostrý štít?

Strelecké polia

Strelecké polia a Žltá lávka

Ideme domov

Druhý nádherný deň v Tatrách za mnou. Čo teraz? Celkom som už zo Slnka pripečený. Parťáci už so mnou moc nechcú zajtra. Lenka má povinnosti a Jimmy je na vážkach. Parťák Lukáš sa dnes vracia z Álp. Už len ten bude moja záchrana. Navrhujem Nízke Tatry. Stále nemám pojazdený Lukovský kotol. Lenže pozriem počasie a zisťujem, že zajtra je posledný pekný deň. V pondelok už hlásia polievačku. Silné úvahy teda čo mi je prednejšie, až nakoniec ešte pred spaním píšem Lukášovi zajtra ideme Vysoké Tatry.

Tretí deň - Veľkonočná nedeľa (Prielom, Východná železná brána)

Som celkom zmordovaný. Ráno to teda nesílim a ide na vlak až pred siedmou. Do Tatier prichádzame až pred deviatou ráno. Myslím si, že času dosť. Už sú dlhé dni a vždy sa dá skrátiť podľa potreby. Parťák teda vymenený a hneď som to aj pocítil. Na Hrebienok priam bežíme. Cítim sa zatiaľ celkom dobre, ale dokedy toto vydržím?

Už aj naspäť, pred nami Generál a sedlo Malý Závrat

Pod Zbojníčkou pri Dlhom plese

Na Zbojke

Ešte chvíľu pocupkáme v teniskách a niekde nad Rainierkou obúvame lyžiarky a lyže. Lukáš je nejaký nesvoj. Letí ako zmyslov zbavený potom stoji a takto stále až na Zbojku. Do toho sa mi ešte podarí celkom fajn zablúdiť v doline. Človek by si povedal, že to ani možné nie je. Ale je, keď si chcete skracovať a vyberať fajn sneh a nie rozrytú stopu. Je až nechutné čo stihli narobiť pešiaci za celú zimu. Prečo idú ako stádo slonov? Prečo nechodia v jednej stope? Zvlaštne. Veď ich samých to musí vyčerpavať. To ale nezistíme.

Cestou do Prielomu

Na Zbojke teda radšej zhltneme po polievke a ja do toho šupnem piv. Treba zmierniť strah do Prielomu. Tam ideme chvíľu za Zbojkou po rovine ale neskôr sa sklon pristrmuje. By som povedal, že aj dosť vydatne. Až tak, že sa necítim na tom roztopenom firne celkom isto. Podklzuje mi vkuse pásy. Nakoniec na to teda kašlem a idem na mačkach napešo. Aj tak budeme v nich Prielom aj zliezať. Hore dobiehame skupinu troch lyžiarov. Ešte na chate sme stretli cca 4och čo šli Haute route od Bielej vody ako my včera. Tempo mali parádne. Čakal som teda každú chvíľu kedy sa oni za nami zjavia ale zatiaľ nikoho.

Už aj v Litvorovej doline

Pohľad na Rysy, Gánok, Pustú lávku a Kačaciu vežu

Kamzíky pod Divou vežou

No a ideme dolu. Pocit zliezania teda moc nemám rad. Na cepíne a mačkách ideme. Aj keď hrozne pomaly. Toto nie je vôbec pre mňa. Neverím snehu ani cepínu žeby ma udržal keby dačo. Uf, to bolo čosi. Ale prežili sme to. Sme pod komínom a môžeme obuť lyže. Lyžovačka do Bielovodskej doliny bola geniálna. Sneh sa menil podľa toho ako bol cez deň nasvietený. Neschádzame až ku Kačaciemu plesu, ale Litvorový štít traverzneme po jeho severnej strane. Prichádzame až na Gerlachovské spády.

Traverz ku Gerlachovským spádom

Nad Kačacou a Bielovodskou dolinou, v pozadí Mlynár

Znovu mi odlepili moje 5cm široké pásy. Hromžím skoro ako pohan. Nedeľa nenedeľa. Kašlem na to a ďalej pokračujem pešo. Prichádza trošku strmšie miesto ale na mačkách to ide veľmi v pohode. Dovtedy dokým mi ich nezačne vyzúvať. Opäť nervy. Lukáš dostáva druhý dych ale ja po Prielome som totálne na šrot. Prichádzam za ním až nad Spádmi. Piknikuje spolu s tými tromi, ktorých sme dobehli na Prielome. Trošku poklábosime. 

Cesta do Východej Železnej brány

Keď už mi idú zhorieť už aj uši od pečúceho Slnka poberieme sa ďalej. Lepím nové pretekárske pásy. Tieto by už mali držať ako prikované. Tie 5 cm síce nedržali dlho ale nekúp to do náhrady alebo na jar po čečine keď stáli 1m=1€. Prichádzame pod Železnú bránu. Sneh vyzerá byť dosť čerstvý. Priam by som povedal prašan so škrupinou. Táto severná strana Tatier nad 2000 metrov je geniálna. Tu bude sňahu určite aj do júna. Do sedla to začína prstrmovať.

Cesta na vrchol

Maník si to valí priamo po hrebeni

Zjazdujeme do nekonečna a ešte ďalej

Panika ma ale nechytá. Nevyzerá to najhoršie. Niečo ako Priečne sedlo si myslím. Sneh je v pohode. Stupačky obrovské. Ide to bezproblémov. Až na konci je to dosť vyšmýkané. Tam jedine prestávam cítiť istotu. Po pár minútach sme hore. Druhá strana je plná Slnka. Ale vyzerá to celkom strmo. Až mám znovu obavy. Každopádne strana, z ktorej sme vyšli bola o dooosť ešte strmšia. Ani sa to nezdalo. Okrem nás a trojčlennej skupinky tu boli dvaja Českí horolezci. Tí robili hrebeňový prechod Tatier. Aspoň tak som v svojom strese zachytil. Ja som mal čo robiť na strmom svahu si obuť lyže tak aby neskončili Ľadovom plese.

Až musíme oddychovať

Zlomisková dolina pri Ľadovom plese a v pozadí naša Východná Železná brána

Obujem lyže a hneď aj ideme dolu. Po pár oblúkoch parádna lyžba. Škoda, že bolo trab dolinu okolo Ľadového plesa celkom traverzovať. Aj keď aj to malo svoje čaro v rýchlosti. Dostávame sa do Zlomiskovej doliny a otvára sa nám krásny výhľad na Vysokú. Za nami zase parádny svah z V7chodnej železnej brány. Pod nami v diaľke už aj Popradské pleso. A už aj pocit konca ďalšieho výletu. Jazdu koskou si ale ešte užívame plnými dúškami. 

Lúčne sedlo a zjazd do Zlomísk

Teraz už len zaslúžné piv a v teniskách dole na stanicu TEŽ. To ešte len teraz začína zážitok. Skoro ako na Gornergrate. Ťažko povedať či aj vo Švajčiarsku sú vlaky tak narvaté ako u nás. Máme čo robiť sa vôbec doň dostať, nie to ešte niekoho nenapichnúť na čakan, Radosť. Sranda musí byť. Ale už aj táto veselá časť výletu končí a sme naspäť v Smokovci. Už len nastúpiť do auta a je koniec. Až po niekoľkých hodinách ak nie dňoch, a vlastne neviem či aj teraz mi vôbec dochádza, že to bola posledná lyžovačka tejto sezóny. Najbližšie až za necelých 8 mesiacov! Nie ešte pôjdem s parťákom Juľom, z Ľondonu v Máji pojazdiť severné muldy Hromového.

Zjazd z Dračieho sedla do Zlomísk, po pravej strane Dračí hrebeň až Vysoká

V pozadí Patria a Malá Bašta

A keďže rozlúčka zo zimou je tak ťažka tak poďme aspoň plánovať to čo musíme zvládnuť budúcu sezónu.

Sezóna 2019/2020

Jednoznačne sa treba rozlyžovať na Chlebe. Už teraz sa teším na Januárové prašany. Uvidíme, kde všade vo Fatre zavítam ale rád by som poskúšal všeličo. Len na tie lavíny treba davať pozor. Do Bokami Západných Tatier to teda vidm hlavne vo Fatričke. Čo ma stále láka je pozrieť sa už konečne do centrálu Veľkého Choča. Popri tom by bolo možno fajn pozrieť aj na nejaké preteky. Možno sa už konečne začať trošku trápiť. Uvidíme. To by bolo od polky decembra do polky Marca.

Po Bokoch od polky Marca to vidim jednoznačne po tohtoročnej veľkej noci na Vysoké Tatry. Môžu byť aj Západky ale netreba to zase až tak preháňať. Možno ma ukecá parťák aj na Prjestrelnika a iné šmakociny v Alpách, tak uvidíme čo bude. Dovolenku by som si radšej nechal na väčšiu exotiku. 

No a teda naspäť ku Tatrám:

Dolina Zeleného plesa

Kotol Weberovky - sklon do 30-35° (45° kotol)

                             - obtiažnosť: S3- (S4 kotol)

                             - expozícia: E1 (E2 kotol)

                             - prevýšenie: 150m (180 kotol)

Ucho - sklon do 35-43°

          - obtiažnosť: S3+/S4-

          - expozícia: E1+

          - prevýšenie: 200m

Baranie sedlo - sklon do 45°, v hornej časti žľabu viac

                       - obtiažnosť: S4

                       - expozícia: E1+

                       - prevýšenie: 800m

Východná Kozia štrbina - sklon do 40° 

                                        - obtiažnosť: S3+

                                        - expozícia: E1

                                        - prevýšenie: 450m

Skalnaté pleso

Huncovský štít - sklon 30-35° 

                         - obtiažnosť: S3-

                         - expozícia: E1

                         - prevýšenie: 550m

Malá studená dolina

Žltá lávka - sklon do 40°

                 - obtiažnosť: S3

                 - expozícia: E1

                 - prevýšenie: 200m

Priečne sedlo - sklon 35-43°

                       - obtiažnosť: S4-

                       - expozícia: E1

                       - prevýšenie: 250m

Pfinová kopa - sklon pod 35°

                       - obtiažnosť: S2

                       - expozícia: E1

                       - prevýšenie: 120m

Baranie sedlo - sklon 30-40°

                       - obtiažnosť: S3-

                       - expozícia: E1

                       - prevýšenie: 350m

Filmársky žľab - sklon 35-38°

                         - obtiažnosť: S3

                         - expozícia: E1+

                         - prevýšenie: 550m

Veľká studená dolina

Kráľovský žľab - sklon do 40°

                          - obtiažnosť: S4-

                          - expozícia: E1

                          - prevýšenie: 800-1000m

Slavkovské sedlo - sklon 35°

                             - obtiažnosť: S3

                             - expozícia: E1

                             - prevýšenie: 480m

Prielom - sklon 40°

              - obtiažnosť: S3+

              - expozícia: E1
              - prevýšenie: 280m

Svišťový štít - sklon 35°

                      - obtiažnosť: S3-

                      - expozícia: E1

                      - prevýšenie: 350m

Hranatá veža - sklon 40-45°

                      - obtiažnosť: S3+

                      - expozícia: E1

                      - prevýšenie: 250m

Malý Závrat - sklon 40-45°

                     - obtiažnosť: S4-

                     - expozícia: E1

                     - prevýšenie: 250m

Priečne sedlo - sklon do 35-40°

                      - obtiažnosť: S3

                      - expozícia: E1

                      - prevýšenie: 650m

Žltá lávka - sklon do 40°

                 - obtiažnosť: S3

                 - expozícia: E1

                 - prevýšenie: 250+400m

Velická dolina

Sedlo pod Kupolou - sklon 35-43°

                                - obtiažnosť: S4-

                                - expozícia: E1+

                                - prevýšenie: 250m

Studené sedlo - sklon 40°

                       - obtiažnosť: S3+

                       - expozícia: E1

                       - prevýšenie: 450m

Zlomisková dolina

Dračie sedlo - sklon do 40°

                     - obtiažnosť: S2+

                     - expozícia: E1

                     - prevýšenie: 800m

Pokračovanie Vysoká - sklon 45°, v hornej časti žľabu 48°

                                   - obtiažnosť: S4

                                   - expozícia: E1

                                   - prevýšenie: 200m

Končistá - sklon 38°

               - obtiažnosť: S3+

               - expozícia: E1+

               - prevýšenie: 550m

Tupá - sklon 37-40°

         - obtiažnosť: S3-

         - expozícia: E1

         - prevýšenie: 780m

Mengusovská dolina

Satanov žľab - sklon 35-43° (úvodných 15m do 47°)

                      - obtiažnosť: S4

                      - expozícia: E1+

                      - prevýšenie: 500m

Nižné Kôprovské sedlo - sklon do 38°

                                      - obtiažnosť: S3+

                                      - expozícia: E1+

                                      - prevýšenie: 150m

Kôprovský štít - sklon do 35°

                         - obtiažnosť: S2+

                         - expozícia: E1

                         - prevýšenie: 400m

Volovcovo sedlo - sklon 30-35°

                            - obtiažnosť: S3-

                            - expozícia: E1

                            - prevýšenie: 100+300m

Západná Volia štrbina - sklon 30-35°

                                    - obtiažnosť: S3

                                    - expozícia: E1

                                    - prevýšenie: 250+400m

Malá Rohatá štrbina - sklon 30-35°

                                  - obtiažnosť: S2+

                                  - expozícia: E1

                                  - prevýšenie: 250+400m

Nižná Hincová priehyba - sklon 30-35°

                                        - obtiažnosť: S2+

                                        - expozícia: E1

                                        - prevýšenie: 250+400m

Mlynická dolina

Zadné (Predné) Soliskové sedlo - sklon 32-40°

                                                    - obtiažnosť: S3 (S3+ Predné)

                                                    - expozícia: E1

                                                    - prevýšenie: 400m

Štrbský štít - sklon 35-40°

                   - obtiažnosť: S3+

                   - expozícia: E1+

                   - prevýšenie: 300m

Baštové sedlo - sklon 35-40°

                       - obtiažnosť: S3

                       - expozícia: E1

                       - prevýšenie: 180m

Vyšná capia štrbina - sklon 40°, miestami do 45°

                                - obtiažnosť: S4-

                                - expozícia: E1+/E2-

                                - prevýšenie: 200m

Sedlo nad Širokým žľabom - sklon 35-40°

                                             - obtiažnosť: S3

                                             - expozícia: E1

                                             - prevýšenie: 500m

Patria - sklon do 30° (Trigan), 35-40° (Skok)

           - obtiažnosť: S2 (Trigan), S3+ (Skok)
           - expozícia: E1

           - prevýšenie: 700m (Trigan), 500m (skok)

Furkotská dolina + Kriváň

Zadné Soliskové sedlo - sklon 35°

                                     - obtiažnosť: S3

                                     - expozícia: E1

                                     - prevýšenie: 400m

Kriváň - sklon 30-35°

            - obtiažnosť: S2+

            - expozícia: E1 (E2 vodopád - možný traverz na zeleno značený chodník S3)

            - prevýšenie: 1350m

Foto: http://www.sprievodca.ta3.szm.com/, Lenka Bíziková, Juraj Krajčí, Lukáš Hladký