Na Chlebe už posezónieva..

No čo v skratke napísať o tom ako bolo cez víkend? Proste geniálne. Je už skoro pol Apríla a lyžovať sa stále dalo krížom-krážom. Minulé roky som už o takomto čase na Chopku zjazdovku lyžoval a na Malofatranskom Kľaku pomaly medvedí cesnak zbieral. Som rád za tento raj.

Z Chlebu pohľad na východ (Hromové, Steny až Rozsutec)

Párťáci už zaletnili lyže alebo sa flákajú po zahraničí a tak v piatok poobede idem hore na chatu sám. Tam ma vítajú len dievčence chatárky. Po ľudoch ani stopy. Celú chatu mám pre seba. Aj izby si môžem preberať. Večer chvíľku poklábosime ale pred pol nocou som už vari aj chrápal. Na zajtra mám veľke plány.

Dole už trošku tažšie na pásoch

Prvý deň

Lenže ráno sa nie a nie vybrať. Vyfasoval som zemiaky a tým som sa venoval nejednú hodinku. Klárka mi ale zato spravila špecialitku na raňajky. Chlieb so šunkou, syrom vypražený vo vajci. Vlastne aj to bol jeden z problémov, že mi cesta pred chatu trvala tak dlho. Ledva som sa hýbal. Aj cez tie dvere to zrejme nebolo také jednoduché sa pretlačiť. Idem ale na to.

Prvý deň výhľady z Chlebu v náručí hmly

Veľký Kriváň z Chlebu

V Snilove

A už na Kriváni

Posnažím sa to skrátiť. Z chaty som šiel pravou stranou direkt na Chleb. V hornej časti bolo nutné prejsť priamo pomedzi skaly. Na vrchole samozrejme sňahu nieto, ale tých 10 metrov preniesť to nebol problém. Hneď sa spúšťam do Snílova. Pod Révaykou opäť lepím pásy a celkom zožutý sa vyteperím na Veľký Kriváň. Na konci zimy sa každoročne cítim ako medveď po zimnom spánku. Tie nohy nie a nie sa rozbehnúť. Zrejme to bude tým teplom. Z vrcholu sa chcem pustiť na Západ do Studenca. Nikdy predtým som to neskúšal. Snažím sa nájsť schodnú cestu. Hľadám súvislý pás snehu a ním sa pustím do žľabu. Prejdem pár užšími miestami a môžem si užívať dokonalú jarnú firnovačku. Sneh je teraz tak akurát. Ale Slniečko naberá na obrátkach. V laviništi pod Pekelníkom znovu na chvíľu nalepím pásy a chvíľku oddychu si spravím na sedielku nevýrazneho kopčeka Suchý na bočnom hrebeni z Pekelníka.

Pohľad z Kriváňa na Veľký Rozsutec

Z Kriváňa do Západu pod Pekelník

Malý Kriváň

Dokonalá lyžba

Tráva po lavínach na Pekelníku

Všetko je tu dolu v Studenci

Odtiaľ prichádza ďalšia dokonalá lyžovačka do Hlbokej doliny. Síce 100 výškových metrov na pár oblúkov ale stálo to za to. Prechádzam smerom hore až skoro na koniec doliny a ľavým svahom sa vyškriabem na znovu jeden z bočných hrebeňov. Tentoraz medzi Hlbokou a Lysickou dolinou. V Lysickej doline je snehu neúrekom. Po tráve ani stopy ešte. Za to tam Slnko praži ako na Sahare. Sneh je už dobrá brečka. Pokračujem ale ďalej. Výstúpim na hrebeň Mojského grúňa a popod Mojské skaly pretraverzujem do sedla za Meškalkou. Odtiaľ sa musím trošku predrať kosodrevinou dokým som nevošiel do žliabku spádujúcemu do Podhradskej doliny do ústia západného žľabu Malého Kriváňa. Z Podhradskej chvíľku stúpam na pásoch, ale v cik-cakoch ma dobre povyzúvalo a tak na vrchol mi nezostáva nič iné len zájsť pešo. Začína byť krízička so mnou ale aj s pásmi. Tie sú tak premočené, že ich môžem žmýkať. Horko-ťažko sa vyškriabem z posledných síl hore. Ešte sa ale nezastavujem, ale hneď sa púšťam priamo do Lysickej doliny. Druhá geniálna lyžba. Opäť z Kriváňa. Tentoraz len z Malého. Z Lysickej sa musím opäť dostať na ten istý bočný hrebeň ako cestou sem. Je to tiež možno len 100 výškových ale bojím sa o pásy. Len nech to vydržia. Idem poriadne opatrne. Podarí sa mi to a nemusím teda šľapať v tej vode napešo. Hore po siedmom výšľape si trošku dlhšie oddýchnem. Čas mám dobrý.

Pohľad na zjazd z Kriváňa z nevýrazného briežku Suchého na bočnom hrebienku Pekelníka

Zjazd z briežku do Hlbokej doliny

O ďalší hrebeň ďalej

Pohľad ponad Lysickú dolinu na Mojské skaly

Do Hlbokej doliny to bolo tiež parádne. SV svahy. Hneď čosi iné ako opačná JZ strana. Vystúpim jedným krátkym výšvihom znovu na sedielko pred nevýrazným Suchým pod Pekelníkom a hneď sa aj spustím do Studenca. Ráno som videl iným žľabom odtiaľto stúpať jedného lyžiara. Idem to skúsiť tadiaľ aj ja. Odbočujem doprava do jedého z bočných žliabkov. Postupne sa dostávam ale do kosky a bolo dosť čo robiť odtiaľ vykľučkovať. Strmý výšľap moc nepomohol pásom a tak hornú časť musím už znovu napešo. Ešteže sa neprepadám do kolien pod sneh či kosku. Vychádzam na JZ pláne Veľkého Kriváňa a po chvíľke som v sedielku medzi Révaykou a druhou muldou spádajúcou hlbšie do Snilovského potoka. Tou sa postím dolu a na začiatku lesa už známym chodníčkom vystúpim na chatu. Som celkom na šrot. Ale teda tento výlet stal za to.

V Lysickej snehu neúrekom

Na Mojskom hrebeni

Pohľad do Podhradskej doliny zo sedla za Meškalkou

Západny žľab Malého Kriváňa

Prichádza čas na oddych. Na chate už aj Turanci Kubo a Dávid. S nimi večer ušiel ako voda. Okrem nás bolo na chate ešte pár turistov, ale celkovo bol na chate veľmi príjemný kľud. Dnes to ukončujem ešte skôr ako včera. Som zvedavý ako budem vyzerať ráno a či niečo ešte pošľapkám.

Hrebeň až po Ťavie hrby

Spätný pohľad na sedlo za Meškalkou

V Západnom žľabe Malého Kriváňa

Meškalka od severu zo  západného žľabu MFK

Na Malom Kriváni

Druhý deň

Ráno opäť vydatné raňajky, ale tentoraz ráno len rozkúrim a ideme. Dnes aj s chalanmi, aspoň prvý výšľap. Znovu vybehneme tak ako včera na Chleb. Lenže teraz sa nepustíme smerom na Kriváň ale smer Hromové. Chalani pokračujú do sedla za Hromovým. Ja sa púšťam zo sedla pred Hromovým popri lavíne z druhej strany. Po pár oblúkoch prichádzam bližšie ku lavíne a celý svach predo mnou je samá trhlina. Verím, že to čo malo padnúť už padlo a rýchlo sa snažám z toho nejako vykľučkovať. Lyže na päty a poriadne sa ponatriasať po jednotlivých trhlinkach. Ale šťastne som už pod tým. Idem po dlhej dobe pozrieť ako vyzerá lavinište v lese na krížení s cestou. Snehu je výrazne menej. Celkom jednoducho prechádzam na druhú stranu a po ceste idem popod Úplaz naspať pod Hromové. Na hrebeň si to vyšľapem po druhej strane lavíny kadiaľ šli dolu Kubo s Dávidom, ktorých už vidím šľapať na vrchol Úplazu. Celkom to išlo. Snehu je už málo, na viacerých miestach už aj trčala tráva tak verím, že už tu nemá čo padnúť. Vychádzam skoro priamo na Steny - Južný vrchol. Plán bol pokračovať zjazdom zo stien smer Východ pod Stoh, ale keď som uvidel zelenajúci sa Stoh, tak hneď som zmenil plány. Tam nejdem. Aj keď neviem čo teraz.

Zjazd z MFK do Lysickej doliny

Stále v Lysickej

Už skoro opäť na VFK

Po hrebeni sa pomaličky presúvam na Hromové, keď ma totálne nadchnú svahy na sever. V sedle za Hromovým to teda stočím na sever, prejdem pár trsov kosodreviny a som na širokých, strmých svahov kdesi do Vrátnej doliny. Ono to bolo ale až tak široké a strmé a hlavne ešte celkom zmrznuté, že som dostal paniku. Normálne som sa nespoznával. Pretraverzoval som to zo žľabu až na nevýrazné rebro Hromového v domnení, že tam sa budem cítiť istejšie ale kdeže. Preťažko si vyzujem lyže a napešo cez kosku vystúpim znovu na vrchol. Smutne sa spustím do sedla pred Hromovým.

Chlebské skaly na druhý deň

Lavinište sa pomaličky topí. Už začína byť vidno cestu na chatu pod Chlebom

Toto je ten sneh v doline. V pozadí Chlebské skaly

Úplaz a stúpanie na sedlo za Hromovým

Steny - Južný vrchol a žiadny sneh na Stohu

Nedá mi to a opäť sa vydám na sever. Táto muldička vyzerá byť privetivejšia. Popozerám aj svahy pod Chlebom. Vyzerá to byť dokonalé. Žeby dnes prišiel čas ešte aj na to? Postúpne sa zošúcham až na dno doliny. Myslím si, že geniálna lyžba. Tu ešte budeme jazdiť v Máji. Dole v doline pri krásnej kolibke stretám chlapíka. Zrejme šiel tadiaľ kde som dostal ja paniku. To sme sa museli veľmi tesne minúť. Na chvíľu posedím, načerpám energiu z nádherného pohľadu do žľabov pod Hromovým a Stenami a idem hľadať svahy Ostiepkovej muldy. To sa podarilo za pár minút a už aj po ľavej strane povedľa zjazdovky šľapem hore na Chleb. Išlo to celkom dokonale direkt. Ani do sedla nebolo treba ísť. Som na Chlebe. Pozerám na tie severné svahy Chlebu z každej strany. Zase sa mi to nejako nezdá svojou strmosťou ale už teda nejdem cúvnuť. Našiel som si svoju lajničku a pustil sa pod Chleb. Za pár sekúnd som bol v kotli pod Chlebom. Odtiaľ to už je pohodová lyžovačka všelijakými zákutiami v riedkom lesíku a koske až po spodnú stanicu vleku.

Idem naspäť za snehom

Pohľad na svahy Hromového a VFK

Zjazd do severu zo sedla pred Hromovým

Chlebské skaly zo severu

Spätný pohľad na pojazdeníčko pod Hromovým

A pohľad predný ;)

No a ešte naposledy na Kriváň. Idem pomedzi Oštiepkovú muldu a lanovku. Cca 50 výškových metrov pod vrcholovou stanicou lanovky prejdem na druhú stranu a svahmi Kriváňa sa postupne presúvam ku hrane Kriváňa. Snehu je tu už pomenej a niekde musím aj nejakou cibuľou či kieho frasom prechádzať. Podo mnou si myslím, že mám tohtoročný nešťastný vodárensky žľab. Horná časť je poriadne široká ale všetko sa to zlieva do úzkeho lievika do doliny. Pár metrov od hrany mimo chodníka si dávam pauzičku. Dokonalý kľud bez ľudí s nádherným výhľadom na Rozsutce. Človek by tu bol aj zostal navždy. 

Ou yes, ouu yes

Až ku tejto paráde

Znovu na Chleb

A už aj letím dolu znovu

Až po nejakom čase sa dvíham a dobojujem aj posledné metre. Po skoro 5000 výškových metrov za tento víkend od piatku začínam cítiť už aj otlaky. Na vrchole Veľkého Kriváňa stretám miestnych bušíčov Mareka s parťákom. Tí práve idú do Západu. Ja sa už len spustím oproti ním Révaykou a poslednýkrát si vyšľapem zo Sníkova na Chleb. Rannou výstupovkou zničím už aj posledné zvyšky stopy. Práve rozhasím všetko to na čo som ráno nadával, že niekto z hora lyžovaním ničí stopu. Ale inak to už ozaj nejde. Po východnej strane Bochníka ešte spravím pár oblúkov a dole pri chate ma zastaví poriadna čľapkanica. Znovu úžasný vylet za mnou.

Posledné pohľady na sever Chlebu, Hromového a Stien

Nad Vrátnou pod hranou VFK

Môj domov pod Chlebom :)

Na záver ešte spráskam poriadne veľa dobrého čo ponúkaju na chate a spolu s Kubom, Klárkou a Dávidom sa poberieme het. Bol to už poslednýkrát zjazdený Generál? Alebo ešte to pôjde teraz v stredu pred Veľkou nocou alebo nedajbože aj na Veľkonočný pondelok? Netuším. Uvidíme :)