Zo Štefánika radšej rýchlo do Fatry!

Štefánik zrušený!

Už prešlo pár dni od výletu do Malých Karpát ale stále nie som zmierený moc s tým čo sa stalo. Ale zdá sa, že ultra výlety sa začínajú robiť hlavne pre orgov ako pre ľudí, ktorí chcú zažiť ultra masochizmus. Nuž to je tak keď robím z preteku na jednej strane ultra ťažkú vec a na druhej strane komerciou tam pritiahnem stovky ľudí bez skúsenosti, a potom sa bojím, že si kvôli nim zlomím väz. Lebo človek predsalen nevie čo od neznámych očakávať.

Náš tím Tatran Fatran

Cestujemeee :)

No ale pekne od začiatku. Ako pred dvomi rokmi aj tento rok sa zišla partia ako lusk. Už len Marek nám chýbal, a preto bežíme na jeho pamiatku. Ale netreba sa báť. Je v poriadku. To len my tak tragicky nesieme, že nie je s nami. Už na fb sa zbehla poriadna konverzácia, a potom naostro v aute sa to len vyšperkovalo. Myslím si, že sme si poriadne sadli a cesta ušla ako voda. V Myjave sme sa ešte stavili na jedno orosené s pizzou ako na žalúdkový základ pred samotným štartom, aby nám od stresu náhodou nešvrkalo v bruchu. Potom už len podpisovačky všetkého možného ako ideme na vlastnú zodpovednosť, že to nie je nad naše sily, že sme zdravotne spôsobilý a bla, bla, bla.

Poďme chytro jesť

A už plníme žalúdky

Vychystávame nášho prvého bežca. Robo priam srší energiou, čo si hneď všimne reportér z eSTéVečky a poriadne im to tam vysvetlí. Len sme trošku meno tímu pozabudli. O päť minút už všetci stoja v štartovacom oblúku a my pomaly letíme ku svojmu autu aby sme boli prví v kolóne. Na bradle sa nám ešte podarí uvidieť prvé čelovky, ako to tí najrýchlejší stáčajú a letia dolu do tmy, a potom následne na ďalšiu kontrolu do Dobrej vody.

Robo pripravený

My teda sadáme a letíme za nimi autom. Oni to majú 15 km, my 50. Robo sa snažil čo to šlo, ale nemal nárok nad nášho džokeja a tátoša motorového. V diaľke sa začína blýskať. Haha, Majo bude mať rošambo. A možno až Jožo. Záruby či Vápenná môžu byť celkom fajn počas búrky. Pred dvomi rokmi na Trnavskej som počas búrky letel z Vápennej. Búrku som už mal aj na Ponitrianskej či zahraničnom Lavarede. Veď ono to prehrmí. Keby bolo zle tak sa kdesi naši schovajú. 

Ešte v štartovom zázemí

Posielame teda na trať Maja. My ideme zase na ďalšie stanovište autom. Búrka sa začína približovať. Parkujeme auto pri vodnej nádrží Buková a čakáme. Von sa začínajú čerti ženiť, preto keď budeme cítiť, že už je Majo nablízku pošleme mu na výmenu Joža samotného. Vari sa nenecháme zmoknúť. Búrka prechádza ale ani nepršalo až tak veľa. Kvapky sú jemné. Nie ako niekedy keď padajú poriadne sáčky s vodou. O 15 minút je po daždi. 

Pohľady z Bradla

Nič, poďme teda čakať Maja do depa. Aspoň sa poriadne najeme. Tam sú ale riadne zmätky. Dozvedáme sa, že nikoho nepúšťajú preč. Wtf? Veď už je po búrke. Podľa "miestneho guru" ževraj hlásia poriadny cyklón z Chorvátska. Že blesky sú od vidím do nevidím a zachvíľu je tu druhá vlna. A tak po spadnutí aj poslednej kvapky bol pretek pre istotu zrušený. 

Za chvíľu sa dovalí aj mokrý Majo. Nechápavo na nás hľadí, keď mu vravíme, že je koniec. Kvituje rozhodnutie orgov zmeniť trať popod Záruby cestou do Bukovej ale bolo to až tak zle, že úplný koniec??? Oficiálnu info o zrušení len tak nenájdete. Orgovia vyzerali dosť zaskočení situáciou čo sa inak dalo aj čakať. A čo tak nejaké sms notifikácie? Jediný jasný krok, že je koniec bol, že nám zobrali čip a.. A čo teraz? Ideme domov? Logistika do Bratisky všetkých ultrakov musela byť dosť problematická ale štafetári asi dosť pomohli. Ale načo by sme pre pána išli do Blavy my??? Akože čo tam? Ďalšie preflákané kilometre bez zábavy v lese? To nemá logiku. Ideme teda o druhej ráno po zbytočne prebdenej noci naspäť domov...

Konečne poriadna párty v lese

V aute raz jedného zalomí, potom druhého. Trošku zabúdame na šok čo sa stal, ale pri jedinom slovku na Štefánika nás chytá zmätenosť. Čo budem dnes? Som poriadne unavený ale niekde musím vybehnúť. Predsa len som mal v pláne ísť pozrieť do lesa. Spomínam si, že dnes má byť beh na Borišov. Ok, plán je jasný. Prídem domov. Najem sa a idem s parťákom Martinom na bajku na chatu pod Borišovom.

Zase pre mňa novinka. Vynáška bicykla na chrbte. Síce Necpalská dolina je krásna, dokonca celkom vládzem, ale netrvá večne. Posledných 300 výškových metrov ide strmým zárezom v skalách. Fučíme pod ťarchou našich tátošov. Ale stojí to za to. Po tropickej Chorvátskej cyklóne ani stopy a my v poriadnom peku prichádzame na chatu.

Konečne hore na chate

Keď už jedna registrácia nevyšla, skúsme druhú. Dedinskú. Na štart sa postaví 40 ľudí a komorná atmosféra je na nezaplatenie. Cítiť tu ozaj priateľskú atmosféru aj keď dorazili poriadne bežecké esá. Jeden druhého ale podporujú ku čo najlepším výkonom. 

Niečo po dvanástej prišiel čas na štart aj na mňa. Predo mnou parťák už letí ako strela už celú jednú minútu. Snažím sa ho dobehnúť ale je stále v rovnakej vzdialenosti. Kuaaa, slabučký som. Terén ešte viac pristrmí. Už vidím pred sebou iba schodíky a kopec serpentín. Palice zabodávam do terénu až ich ohýba. Ale nič mi to nepomáha. Nohy už drevené po troch minútach. Fučím ako raketa. Pred koncom sa terén zmierni ale nožičky už nič nevedia. Iba sa mi plantajú pod telom. Ešte aspoň posledných pár metrov sa mi podarí bežať. Konečne cieľ. 750 dĺžkových a 220 výškových metrov sa mi podarilo dať za 8 minút a 58 sekúnd. Ako všade aj tu som si zhoršil čas. Pred tromi rokmi to bolo 8:15. Nevadí. Za to som si to užil poriadne a ani klobáska a pivko v cieli nebolo zlé. Ešte chvíľku strávime so známymi na chate a hybaj dolu bajkom do Belianskej doliny.

Naše dvojkolesové tátoše

Martin letí ako nesmrteľný. Ja sa na svojej raketke celkom bojím si to púšťať. Predsa len mi moc nefunguje vidlica a aj náboje sú už dosť vybité. Radšej s kľudom. Traverz okolo Borišova by bol pekný keby tam nebolo toľo koreňov. A možno len skill chýba. Nič to. Aj tak je to tam krásne a za chvíľku sme na Košariskách. Odtiaľ už po poriadne rozbitej zvážnici. Už som tu asi dosť dlhý čas nebol. Aj tu pribudli nejaké rúbane. Každopádne ani tie nezobrali nič na kráse hlbokého kaňónu pred chatou Havranovo.

Tam si dáme ešte po kofolke a hybaj het domov. Treba si trošku aj oddýchnuť. Zajtra sa ide zase pozrieť na Zniev.

Ešteže nestávam skoro ráno. Dnešný výlet začína až pár minút po dvanástej. Vo Vrútkach sa stretám s Lukášom a po ceste v Martine vyzdvihneme aj Alex. Lukáš ide ako píla. Je čo robiť mu stíhať. Takýmto tempom ešte pred pretekom stíhame aj Teplice otočiť. To nás vtedy síce nenapadlo, ale aby sme sa neotŕčali kamionistom na ceste Príbovce - Prievidza tak sme sa radšej boli pokochať lúkami Turca cez dedinky Rakovo, Valentová, Láskar, Socovce. Trošku sme si zašli, ale aspoň som sa poriadne "rozcvičil". Rýchlo hodím na seba číslo, spraskám desať minút pred štartom veľkú zmrzlinu a môžem sa postaviť na štart.

Heheeej, parťáci v akcí

Dnes to idem skúsiť z posledného miesta. Heheeej. Hneď všetko predbieham a mňa nik. Radosť si pobehovať. Dusno ako už pomaly mesiac, a tak hneď so mňa začína tiecť ako z hadice. Obieham zopár známych. Jedným-dvomi slovkami ich povzbudím a letím ďalej. Spočiatku pučíme po slniečku a po rovinke. Poradie sa začína ustáľovať. Na druhej strane lúky vidím atléta Urbana už v peknom úniku. Ja si pobehujem tentoraz s Jožom Dé a Jánom Há.

Na štarte

Prehúpli sme sa cez mierne stúpanie, rýchlo sme zbehli po lúke pod kalváriu a konečne prichádza stúpanie. Je ale mierne, stále v pohode aj pre mňa behateľné. Obehneme vrcholový kostolík, chvíľočku sa strmhlav spustíme dolu, a potom krásnym trailom pomedzi stromy možno kilometer rovno dokým nepríde už konečne poriadny kopec.

Výhľady na Turiec z tankovej cesty

Tu to už prestávam dávať behom. Ani ma nehne. Chôdzu striedam s pokluskávaním. Stále sa mi darí zopár ľudí obiehať. Jožovi som už ušiel. S Jánom to je na dlhé lakte. Raz ho ja predbehnem, inokedy zase on mňa. Bol tam ešte jeden podobne starý bežec ako Jano, a tak pred cieľom som ich nechal v tom. Ale Jano mu ubieha do cieľového kopčeka, tak mi to nedalo a letím za ním. To ja už ale nedávam. Moja dynamika je na bode mrazu, a teda sa do cieľa za ním už len doplancem.

V cieli chvíľku pokecáme, ale nezdržujeme sa dlho a letíme dolu. Ešte máme koho stále povzbudzovať. Každý dáva so seba maximum. Je to super vidieť. Je jedno aký máte čas. Všetci idú naplno :)

Tankujeme o sto šesť

V cieli dávam vytúžené cestovinky a kofolku. Ako sa rytieri predvádzajúci techniku boja chytili zbroje začalo poriadne liať a bolo po predstavení. Náhle sme sa všetci spolu našli pod jedným stanom. Dážď ale netrval dlho a my sa poberáme na cestu bicyklami domov. Prejdeme cez kopec do Valče a už stojíme znovu. Za pár minút vlejem do seba liter tekutín, parťáci ochutnali super kuchyňu reštaurácie Berries. Za nami sa zlovesne postavil oblak. Asi sa nám vyhráža.

Aj takto si niekto býva pod horou, len ako v zime..

Rýchlo teda vstaneme a ideme dokončiť našu púť za domovinou. Prechádzame do Trnova a z neho dlho hore kopcom na tankodrom. Je to krásna výhľadová trasa po lúkach na okraji lesa Malej Fatry. Po Bystričku je to síce vlnkovité, ale nie až tak brutálne strmé. Hnusný kopec je medzi jednou a druhou vetvou Bystričky. Aspoň ale výškové budú. Po tankovej ceste nakoniec ale nezbiehame ku vojakom ale ešte si dáme jeden výšvih a lesnou cestou sa napojíme na cestu až na konečnej na Stráňach.

Výhľady

Búrka sa za nami valí stále, preto nejdeme riskovať a len sa spustíme do Martina. Odprevadíme Alex do Košút a my okolo Ecca trielime pred dažďom do Vrútok. Dážď je už iba pár metrov vedľa keď dorazím do cieľa. Lukáš ešte musel ísť 10 km kvôli Strawe :D ..ževraj sa potom skrýval pod diaľničným mostom pred Kľačanmi. Jeho problém.

Mladé stromky na tomto mieste rýchlo rastu :)

Každopádne ako strašne začal víkend, tak mi ho úžasní ľudia a iné nekomerčné miesta nadmieru napravili. Nie vždy je nutné sa vkuse kdesi pretŕčať. Veľakrát to menej viditeľné je hodnotnejšie ako to čo sa tvári honosne.

Foto: Štafetári Tatran Fatran, Martin Fízeľ, Lukáš Hladký