Z Podbanského na pivo na 4 horské chaty v PL Západných Tatrách

Ani neviem ako sa to stalo ale cítil som, že aj tento týždeň musím do Zachodných Tatier opäť. Možno všetko skrslo z myšlienky, že na hale Ornak majú super pivo a za polovičné ceny ako na chatách Slovenských. Aby to neznelo nafučane, tak áno, na ich chaty chodí pivo autom. Trasu som trošku zakľukatel, aby som si užil nádherný celý deň v Tatrách a výlet bol na svete.

Pohľad na Zachodne Tatry z Kasproweho wierchu

Keďže sa nakoniec rozhodujem pre kratší variant cez 3 chaty, tak nevyrážam až tak skoro. Nemám stále žiadnu čelovku a tak po tme sa mi teda nechcelo už o 6tej stepovať v Tichej doline. Vyrážam až o siedmej. Z tvrdých rečí na Tichú dolinu, že sa tam už 20 rokov neukážem prd makový. Po mesiaci som tu znovu. Tentoraz opačným smerom. 12 kilometrov asfaltu som naschvál zaradil na začiatok, aby som potom nenadával náhodou opäť celý nasledujúci týždeň. 

Liptovsky košiar na konci 12 kilometrového asfaltu v Tichej doline

Letím ako strela. Musím sa tejto obludnosti čo najskôr zbaviť. Predbieham aj starších pánov na skladačkách. Za hodinu desať som na Liptovskom košiari a turistika môže konečne začať. Vyťahujem palice a hybaj do kopčeka na Kasprow wierch. Ešte stretám posledných Slovákov a po asi 100vke serpentín sa ocitám v raji Poliakov. Niežeby sa Swinica už nevypínala od Tichej doliny, ale pridali sa teraz už aj všetci iný velikáni Vysokých Tatier, na ktoré zboku dohliadal majestátny Kriváň. Na druhú stranu sa ukázali nenormálne krásne Západné Tatry. Hlavný hrebeň sa kľukatil od pre mňa nových Červených vrchov, cez neznačenú časť až ku Bystrej a v pozadí trčalo mnoho ďalších vrchov, myslím si že až po Salatín.

Swinica

Goriškova, Sucha kopa, Kopa Kondracka, Malolaczniak, Kresanica, atď, atď

Majestátny Kriváň

Od Swinice až po Kriváň

Prvé pivo sa nekonalo. Eurá neberú?! ..a kartu do hory nenosím. Proste lanovkárska spoločnosť. Nič poďme teda na tie Červené vrchy. Na samotnom vrchole Kasproweho wierchu zo 3ja fotografi a už druhýkrát stretám v Poľských Tatrách mladomanželov ako si tu prišli spraviť svoje fotky. Ja sa tomu teda nečudujem. 

Červené vrchy sú veľmi hravé. Dole, hore, dole, rovno, dole, hore, rovno, dole ,hore. Radosť sa hýbať. Pre tempárov asi ale nočná mora. Ale každému ako chutí. Niekomu zase skôr chutí naprogramovať sa na asfalte na sekundu presne a vypnúť sa o niekoľko hodín. Ja sa v prírode rád hrám. A Tatry sú moje ihrisko. Kto má viac?

Giewont z Červených vrchov

Pri zbehu z Przelezi pod Kopou Kondrackou sa ma zopár Poliakov pýta kde sa ponáhľam. Veď bolo ani nie 10 hodín a ja už letím dolu. Vravím, že ešte toho mám dosť čo popozerať u nich. Na každého sa na príklad Emelie Forsberg usmievam. Neskutočný pocit keď dokážete vyčariť úsmev aspoň na pár sekúnd aj niekomu inému. Dnes to boli desiatky ľudí. Aj pre toto sa oplatí radovať sa z pohybu. 

3 hodiny 15 minút a som na hale Kondratowej. Konečne berú euríčka a tak mám aspoň plechovkové pivo. Vychutnávam si 10 minút ničnerobenia na slniečku. Ľudí ako maku. Je tu fajn. 

Polana Kondracka

Odtiaľto je to na Giewont celkom výživne. Ale nie až tak dlhé. Predieram sa ľuďmi, ale väčšina včas odskakuje. Na vrchole to stále ale nebolo na zápchy na reťaziach. Vlastne tie reťaze sa dajú na väčšine miest aj tak obísť. Neviem prečo ale fascinuje ma tento vrch. Či to bude tým obrovským krížom čo tam stojí, neskutočným kruhovým výhľadom na hory alebo niečim iným?

Zakopane

Z Giewontu na skok na Belianky :)

Vysoké Tatry

Smerom na kopu Kondracku

Opäť zbehnem do sedla, tentoraz na Kondracku przelez a následne strmhlav do doliny Malej Laki popod Czerwony grzbiet. Veľmi technický zbeh. Je čo robiť aby sa človek nezgúľal dole kamennými vysokými schodmi. Chvíľku sa potom beží lesom dokým sa nevynoríte na asi kilometer dlhej lúke a keď pozriete za seba tak Vám priam dych zoberie práve spomínaný Czerwony grzbiet. Pri tomto zbehu mám vždy pocit ako keby som sa presunul do dolomitov pod Tre Cime. Presne takto som sa cítil tam, keď som zbiehal okolo Lavareda do strmej doliny. 

Chvíľku vybieham na Przyslop Mietusi a potom opäť až na dno doliny Koscieliskej. Minule sme tu boli preskúmať všetky možné jaskyne, ktoré sú voľné prístupné verejnosti. Aj turistické značky máte vo vnútri aby ste nepoblúdili ;)

Prichádzam na moju najobľúbenejšiu chatu v Poľsku na halu Ornak. Je pravda, že už po ceste, ktorá je široká asi 5 metrov som sa ledva predieral davmi ľudí, ale stále som dúfal, že na chate bude tichučko ako inokedy. Kdeže, postavil som sa asi do 30 miestnej rady. Asi po minúte a pol ma to omrzelo a pobral sa preč. Trošku ale prúser. Už by sa aj hodilo niečo teplé dať do seba a hlavne naliať do seba zlatý jonťák a čiernu energiu. 

Hala Ornak

Blýšť a Bystrá z haly Ornak

Pred chatou do seba natlačím niečo zo svojich zásob a valím na Iwaniacku przelez. Je to výživných 350 výškových metrov. Ale čo sa poznám nemal to byť žiadny problém. Lenže energia dochádza. Stále rýchlo, ale do sedla dochádzam dobre vyfľusnutý. Musím sa rozhodnúť. Idem kratší variant priamo cez Ornak na Gáborovo sedlo a cez Bystrú a Pyšné sedlo do Podbanského alebo idem na polanu Chocholowskú ešte? A potom sa vrátim cez Trzydniowiański wierch na Končistý a cez Klín sa napojím na pôvodnú trasu? Cca 36 kilometrov mám za 5 a pol hodiny čo je o hodinu a pol pred plánom a tak verím v svetlý večer pred príchodom do auta a volím dlhšiu variantu.

Vypínak zapíjam energeťákom a čo najrýchlešie letím do Chocholowskej doliny. Odbočím doprava a po ceste lesom sa dostanem na krásnu lúku s malebnými drevenými domčekmi. V každej doline tu funguje preprava na kočiaroch. Pod chatou sa dokonca nachádza kaplnka či kostolík, v ktorom sa v nedele slúžia omše. Ja už vidím ale iba jedlo. Po ceste v doline bola asi polovica ľudí oproti doline Koscieliskej. Ale vo vnútri to isté. Tentoraz je rozhodnuté. Radu si vystáť musím lebo inak to nedám. 

Trošku som nepochopil prečo jedná teta aj blokuje, aj robí kávu, či čapuje. V rade som stál 3/4 hodiny!!! To som asi ešte v živote nezažil. Čo je ťažké na ultra? Státie v rade je masaker!. Skoro som tam prišiel o nervy. Alebo som si ich iba poriadne vycibril? Každopádne všetok nadbehnutý čas je v paži a ja ozaj netuším či sa mi podarí prísť naspäť za vidna. Nahádžem do seba objednané za 15 minút, na záchode doplním vodu a letím hore. Ešte stále ma čaká poctivých asi 1300 výškových metrov a asi 23 kilometrov. Je 14:45.

Robím rôzne prepočty. Na Klíne musím byť za hodinu a pol. Ešte aj počasie sa zopsulo a od cca 1800 metrov je poriadna hmla. No ešte nech tam poriadne fúka a bude to ešte silný zážitok. Bežím čo sily stačia Wyžniou dolinou Chocholowskou dokým ma strmák a tony blata nezastavia. Dákosi mi nie je najlepšie. Boli ma brucho až ma naťahuje a celkovo nejaká slabosť do mňa vchádza. Čo to? Celkom ma tešia schádzajúci ľudia. Aspoň niekto tu je okrem mňa. Trzydniowiański wierch je ledva, ledva pod oblakom a za nim som už v hustej hmle. Raz za čas sa stále niekto z hmly vynorí. Nohy protestujú a tým pádom palice idú naplno. Vari aj celú váhu prenášajú na vrchol Končistého vrchu. Začína aj rozmočený sneh. Preťažko sa vynorím na vrchole.  Prestáva ma to baviť. Už je to iba o tom aby som sa domov dostal.

Prebieham cez Račkové sedlo pod Klín. Začína sa nejako rozvidnievať. Stále vidím iba 5 metrov ale je vidnejšie. Keď tu ako stúpam oblak zmizne a ja sa ocitnem priamo na oblohe. Na ľavo celé Poľsko je pod inverziou a napravo sa cez najvyššie končiare Západných Tatier prevaľujú kúdole bielej vaty. Tak toto je sen. Všetky pochybnosti sú preč a ja viem, že som tu na tomto mieste správne. Som vďačný za každú jednú chvíľu, ale toto je nad každú inú. Užívam si prenádherný Klín aj keď z poriadnym vetriskom, ktorý ma odtiaľ dosť vyháňal.

Vzadu kúštiček Czubiku

Jakubiná a Hrubý vrch

Bystrá s Kriváňom

Na Klíne

Zbeh bol dosť ťažký. Sneh sa striedal so štrkom a nedalo sa ísť vôbec rýchlo. Aj kamzíky obďaleč pozerali čo to tam ten vystrája. Nuž ešte mi stále chýba ich technika. 

Asi jediné miesto kde som sa tento deň nahromžil bol prechod medzi Gaborovým a Bystrým sedlom. Traverz bol plný mokrého snehu a vody. 50 kilometrov máte suché nohy a na jednom kilometri je po radovánkach. Ešteže mám všade naokolo tú inverziu. Predo mnou stena na Blýšť.

Bystrá sa pre nedostatok času ruší, aj keď ušetril som si asi iba zo 15 minút. Na Blýšť je potrebné aj tak vystúpať do cca 2150 metrov. Je to ozaj strmé. Niekedy som mal pocit, že ma prevalí do doliny Pysznianskej. Ale ustál som to a o 10 minút som už bol zo sedla hore. Nechutí mi nič jesť ale aj tak nasilu vyťahujem Horálku. Predsa len je to ešte do Podbanského asi 10 kilometrov. Aj keď neviem či bol dobrý nápad hryzkať si dobošku pri krkolomnom zostupe napoly snehom, napoly v zmesi skál a trávy. Zase som ale mal dohľad zo strany kamzíčkov a tak spolu s nimi som sa nejako došuchtal až do Pyšného sedla. 

Od Klínu po Blýšť

Nádherný hrebeň Ornaku

Kresanica a Malolaczniak z Blyšte

Veľká Kamenistá vpredu, Kriváň vpravo a zvyšok Tatier ďalej

Púšťam sa čo najrýchlejšie ale bezpečne dolu dolinou, aby som to stihol za vidna. Je 17:20 a tak podľa odhadov, že pred dvomi týždňami som tu bol až o 18:00 by to ledva, ledva ale malo výsť. Už ani tak strašné ako minule sa mi to nezdalo. Už som vedel čo to obnáša. Predsa len na značke je napísané 3 hodiny! Za šera pred pol siedmou som konečne naspať v Podbanskom. Zase som mal už Svištie hniezdo zavreté a tak musím opäť do Permoníka. Neviem či šmahom prútika alebo ako ale obsluha aj kuchyňa boli ako keby vymenené. Držková úžasná, obsluha za pár sekúnd. Všetko presne ako má byť. Len tá zima po ceste ku autu bola rovnako ako minule ako za trest. Triaška ako pri mínus 50. Rýchlo teda konečne do suchého a hybaj domov.

Musím sa priznať. Za posledných približne 15 týždňov som sa tak zamiloval do Západných a Zachodných Tatier, že už neviem na nič iné myslieť. To by ste neverili koľko výletov už je zapísaných čo raz musím prejsť. Tá moja láska je čím ďalej očarujúcejšia :)