Welcome to La Palma paradise

Pokračovanie tripu na Kanároch je na ostrove La Palma. Po vylodení z lode sme skoro o polnoci začali hľadať naše ubytko. Inak ešteže tu máme túto hroznú pretechnizovanú dobu, lebo neviem si predstaviť ako by sme našli náš nocľah bez gps či mobilu. Keď sme našli náš domček čakalo nás obrovské privítanie.

Teta, od ktorej sme si dom prenajali nám prichystala pečivo, syr, salámy, džúsy, mlieka, cukor a Kubo, ktorý to vybavoval dostal aj polstranový dopis. Takéto bolo naše zoznámenie sa s La Palmou. Doteraz nevieme kto je ta tajomná Naira cez ktorú sa to vybavovalo. Podľa všetkého to bude dcéra rodičov, ktorý bývali nad nami a prenajímali to zahraničným cez stránku Airbnb.com ..oni po anglicky nevedeli vôbec ..a teda za to uvítanie by sme mali možno ďakovať hlavne im. Ale Naire sa ďakuje lepšie, všakže Kubo :D

Deň ôsmy

Ráno sme konečne pospali dlhšie ..číslom skoro až do desiatej ..každým dňom spíme dlhšie a neskôr chodíme spať. Všetci okrem mňa a Bobči išli trošku zabehať a „vystresovať“ = vystrečovať ..dali sme si rýchly obed pozostávajúci z vločiek a ovocia a hybaj autami do divočiny. Chvíľku sme išli po pobreží, ale aj to pobrežie tu vyzerá tak, že z oceánu trčia strmé svahy a cesta každú chvíľu prechádza tunelom ..proste hory vyrastajú priamo z oceánu. Prešli sme cez Santa Cruz de la Palma a odbočili na observatória ..číslami, z výšky 0 mnm ideme na najvyšší bod ostrova niečo nad 2400 mnm ..tých serpentín bolo asi milión na milión ..zase raz podobná skladba jednotlivých vegetačných a klimatických pásiem ako na Tenerife ..najprv slnečno ..potom hmla a dážď a hore opäť inverzia a kráásna modrá obloha.

Po vyše hodine krútenia sa serpentínami sme prišli na magické miesto Roque de los Muchachos ..je to ževraj najlepšie miesto na pozorovanie vesmíru na severnej pologuli zo zeme

..je tam asi 5 teleskopov rôznych velkostí ..boli tam aj nejake zrkadlá, čo ani za toho netuším na čo im slúžia, ale rád by som to zistil ..pri observatóriach je dokonca zakázané používať diaľkové svetlá ..na vrchole je kruhová vyhliadka ..v sobotu nas čaká cez toto miesto beh Transvulcania ..výhľad odtiaľto asi predčil zatiaľ všetky moje doterajšie výhľady

..oblaky boli pár metrov pod nami ..monumentálnosť tomu všetkému dodávali neskutočne strmé steny kaldery ..z tohoto miesta je pekne vidieť celý hrebeň kaldery, aj keď teraz bol z väčšej časti v oblaku a trčali iba tie najvyššie časti ..bolo tam nesmierne ticho, prerušované iba šuchotom jašteríc a krákaním vrán ..ktoré sa inak vôbec nebáli a prišli si aj ku nám prisadnúť :) ..ešte pridávam jedno videjko, aj keď ťažko to aj tak vyjadrí, čo cíti človek priamo na mieste :)

 ..cesta dole 2000 výškových metrov dala poriadne zabrať brzdám ..v polke preto trochu chladíme a zatial sa kocháme nad viničovými poliami vyzerajúcimi ako kaskády ryžových poli kdesi v Číne. Cestou prechádzame cez ďalšie „barranca“ rokliny ..v niektorých boli vykopané malé jaskyňky ..vyzeralo to ako hobitie domčeky ..niektoré boli aj pozamykané mrežami ..žeby slúžili ako sklad? ..všetko to bolo vyhĺbené v podivnej čiernej skale ..niečo ako uhlík na kreslenie ..normálne sa to dalo aj rukami drobiť ..prechádzame dedinou Cueva de Aqua a čakáme všade nejakú jaskyňu :D ..nakoniec zisťujeme, že to bude asi iba názov dediny ..akože ..dobre sme sa obabrali :D

..našli sme tam jedine túto dierku 5 metrov dlhú, strojne kopanú ..tu bola zase zem krvavočervená ..možnože na Kanároch nemajú farebnú vegetáciu ..zato sa tam ale príroda vybúrila na farebnosti kameňov ..pokračujeme skratkou cez hory na jedno auto po rozbitej ceste ..posádka začína frflať na moje navigovanie ..a ja začínam nervoznieť z nich :D ..dostávame sa do dediny Llano Negro ..totálne hladný vyrabujeme miestny obchodík a chillujeme na múriku vedľa obchodu

..všetci miestny čumia čo to za zjavenie prišlo ku nim do dediny ..myslím si, že na toto miesto moc turistov nezavíta ..chvíľku frčíme po kvalitnej širokej ceste, ale o chvíľu vchádzame do džungle ..samozrejme druhe auto prebehlo odbočku do džungle a dokým sme ich privolali naspäť, určite už boli aj kdesi dole v meste ..my sme zatiaľ robili nejaké kulehy na miestom múriku

 ..ak niekto príde na La Palmu, tak bez zažitia tejto cesty cez džunglu nech sa ani domov nevracia ..prechod cez útesy viacerých roklín ..totálne zelené okolie s obrovskými stromami ..všetko okolo bolo zelené rôznych odtieňov ..samý spev vtákov ..nikde nikoho ..keby niekto aj išiel neviem si predstaviť ako by sme sa na autách obišli ..na ceste boli raz za čas zosunuté kamene ..ten najväčší mal tak pol metra (inak to sme vtedy ešte netušili, že pre La Palmu je toto normalka, ja sa čudujem ako je možné, že hory majú ešte takú výšku, lebo intenzita podania skál je tam podľa mňa taká, že ak raz do týždňa neodpratajú tie spadnuté skaly, tak tam už osobné autá neprejdu) ..tunely boli robené natesno na jedno auto a iba vytesané do skaly, bez žiadnych vystrojovacich tried, či nejakeho ostenia z betónu ..o osvetlení ani nehovorím ..a takto touto nádherou sme išli možno 10-15 km

..ešteže sme chceli ísť pozrieť tú hnusne trápnu oplotenú nádrž na asi pitnú vodu, lebo inak by sme nenašli túto nádheru ..čakali sme krásne okrúhle jazierko vhodné aj na kúpanie, ale bola z toho oplotená ostnatým drótom nádrž Čierny Váh.

Blbnutie naším šoférom celkom išlo keď sme si podriftovali na štrkovom parkovisku ..asi to spravilo to zúfalstvo, že sa neokúpu :D ..ale keď ich pošlem po poľnej ceste do Favely s vyhladnutými psami a cestami so sklonom 30%, tak zase majú reči :D ..po 2,5 metra širokej ceste so strmým sklonom ako niekde v San Francisku sme sa dostali na hlavnú cestu. Mali sme čo robiť, aby sme nechytili spoiler pri takom sklone vedľajšej cesty na hlavnú :D ..človek by povedal, že nás už nič nemôže prekvapiť ..haha ..ani sme sa nenazdali a už aj sme boli v labyrinte banánovníkových polí ..samozrejme zase cesta široká 2 metre ..kľukatili sme sa dolu svahom ku oceánu ..každú chvíľu sme čakali, kedy na nás na džípe vybehne s brokovnicou nejaký farmár, že mu  kradneme banány ..Kubo tam dokonca aj našiel nejake vybité náboje ..po ďalšej polhoďke kľukatenia sa, sme sa dostali ku majáku :) ..bol to jeden s najsevernejšich cípov La Palmy ..oceán tu prišiel byť zatiaľ najdivokejší z celého tripu ..vlny sa trieštili na čiernych sopečných skalách a útesoch ..bol to úúžasný pohľad ..na vystriekavajúcu vodu do niekoľkých metrov a v pozadí postupný západ slnka ..a to všetko ešte umocnené silným vetrom a hučaním oceánu.

Ďalej už celý unavený, len nájsť cestu domov ..podarilo sa nájsť cestu, ktorá prechádzala cez roklinu ponad ktorú vedie oblúkový most (prechádzali sme vrchom, ale zaumienil som si, že túto jedinečnú stavbu musíme ešte prísť pozrieť aj z vnútra barranca) ..cela dnešná trasa merala 180 km a prevýšili sme 5500 m+ ..večer preplnený zážitkami sme nedokázali ísť spať, čo sme do noci čvirikali o zazitkoch ..ôsmy a asi najbohatší deň na zážitky deň za nami ..veď som sa nevedel dovyberať fotiek a videí :D

Deň desiaty

Deviaty a jedenásty deň sme si boli trošku pobežkať na miestnom sveťáku, čo je kapitola sama o sebe :D ..a pocity a dojmy sa nachádzajú v inom príspevku.

Desiaty deň na Kanároch po behu Binter vertikal kilometer sa malo riadne oddychovať. A podľa mňa tak aj bolo. Čím dlhšie sme tu, tým neskôr chodíme spať a vstávať už ani nevravím ..zase to raz píšem ..trošku ma rozčuľuje, že treba v noci spať a nedá sa fungovať stále ..lebo času je málo a dobrodružstiev veľa ..pred desiatou vstať u nás je už majstrovské umenie. Potom ďalšie 2-3 hoďky balenie spolu s raňajko-obedom a teda niečo rozumné začíname až poobede. Tento deň sme sa rozhodli pre prezretie cieľu zajtrajšieho polmaratónu ..taktiež tam bude končiť maratón a my ultráči tade budeme prebiehať. Príprava pretekov bola v plnom prúde ..my sme si ku ním v parku na chránenú borovicu natiahli slack line ..no hneď pribehli nejakí ochranári ..dovolili nám zostať, len sme museli zabezpečiť kôru stromu uterákom pred rezaním lana. 

Trošku sme sa vybláznili ..nik z nás to vôbec nevedel okrem Jura, ktorý tam robil vývrtky, drepy a iné Jacksonovské akrobaticke kúsky :D ..nám ostatným to lano dákosi utekalo z pred nôh ..podaktorí aj papuliaka hodili pri páde :D ..keď sme sa dohrali, pobrali sme sa ďalej ..všetci na Kanároch by stále chodili iba na pláž ..čožéé ..na Kanáre sa chodí oddychovať a opaľovať? :D ..no keďže sa to asi patrí keď už sme tu, tak som ich zaviedol na takú pláž, kde bude po ceste aj jeden z najvyšších a najdlhších oblúkových mostov vôbec, ktorý sa nachádza vo výške 150 m a dĺžku ma okolo 250 m a nazýva sa Tilos bridge ..je to krásny oblúkový most ..inak to by už čo bolo keby mostár neprišiel pozrieť tento Kanársky skvost :) ..blbé je že nemám žiadnu fotku :D ..som ho toľko obdivoval, že fotky som nechal na parťákoch a do dnešného dňa zatiaľ ku mne nedorazila žiadna fotka :D ..nakoniec cez banánové plantáže sme dorazili na pláž Playa de Espindola ..bola to malá krásna opustená plážička lemovaná skalným výbežkom proti vlnám. Tie vlny mali tak či tak možno meter ..v strede pláže bol dákysi skalný monument s množstvom krabov, ktoré keď sme sa hore štverali z vody, padali na na nás a do vody ako hnilé hrušky 

..trošička sme si zaskákali z týchto skál (bolo si treba dávať pozor aby vám voda neuhla keď sa vlna vracala do mora, zase po príchode vlny nebolo čo skákať, keďže voda dobreže aj nás nezobrala :D ) ..oddýchli sme si na pláži, pozreli prístav a obrovské trieštiace sa vlny oceánske na betónových kvádroch, niekedy vystrekujúcich až do 5 m 

Následne sme sa pobrali domov cez merkado (obchod) ..dnes sme asi prvýkrat nakúpili pred tým ako sme zomierali od hladu a dokonca sme prišli na ubytovanie pred ôsmou večer ..ešte mi nedá nespomenúť dnešnú hejtérsku mládež nezdravého stravovania stojacu za dverami mekáču, aby to nemuseli jesť, ale aby mali ich wifi a taktiež megaobrovskú loď, akú som jakživ nevidel a vidno ju  tiež iba od mekáča v Santa Cruz de la Palma :D

..no a ja som už aj spal o deviatej, kedže s Kubom sme mali ráno vstávať na ultramaratón o druhej v noci ..nóó čiže 10 deň za nami a zajtra Transvulcania ultramarathon :)

Deň dvanásty

Ultra je rozoberané opäť v inej kapitole ..12tý deň po Transvulcanií sa opäť niesol v duchu spať dokým ma niekto druhý nezobudí ..vstávačka o 10tej ráno ..dokonca dnes som vstával asi posledný ..nikomu sa nič nechcelo ..nakoniec sme sa rozhodli ísť na najbližšiu možnú plážu ..mala to byť pláža pri meste Los Cancajos, no nakoniec sme skončili kdesi v útesoch 

..našli sme krásne zátoky s kľudnou vodou ..podľa všetkého tieto zátoky využívajú rybári ako nástupne miesta ..no my sme sa pri jednej z týchto rybárskych bášt s prístupom do oceánskej lagúny zložili 

..krabov tam bolo tisíce ..všade naokolo po skalách ..jedného našeho člena, menom Jura, posadol duch pračloveka a išiel na lov ..na druhej strane zátoky sa ozývali neskutočné zvuky boja medzi ním a krabom :D ..zvuky trieštiacich sa kameňov padajúcich z útesu a následne utekajúcich krabov do krytov pod skalami ..to práve Juro ladil techniku lovu známu pod názvom padajúce kamene ..všetci sa mu smiali, že na to nemá :D ..ale asistovali sme mu ..samozrejme musím podotknúť, že okrem Bobči ..vegetariáni sú animálny ..ale všetky kraby odolávali aj pod 20 kilovými balvanmi ..nakoniec sa predsa len podarilo jedného uloviť ..trvalo to aj z vylovením z pod útesu asi hodinu :D ..Kubo chytro zbehol po varič a už sa aj varil ..Inak Juro je okrem lovca aj naša chodiaca encyklopédia ..mňa by teda ani vo sne nenapadlo ako a koľko variť kraba ..a vlastne ani čo a ako mam z neho zjesť :D ..v tejto lagúne sme sa ozaj cítili ako ľudia Kromaňonský :D ..veď náš príbor na slávky z konzervy pozostával z mušle a na kraba na prírodno sme použili 5 kilový kameň :D ..neviem či sú tieto zábery vhodné pre mladistvých, ale fotodokumentácia prípravy kraba podľa mňa nesmie chýbať

Kraba vylovíme z oceánu (najprv ho treba zabiť, podotýkam čo najviac animálne, fotky kvôli slabším povahám neuverejňujeme)

Skonštatujeme smrť

Urobíme víťaznú fotku

Ponoríme do osolenej vriacej vody (najlepšie morskej)

Kontrolujeme aby voda stále vrela a aby krab nevykypel alebo ak neskonštatujeme smrť neušiel (varíme 3-5 minút), vývar neodporúčame konzumovať, nemáme to odskúšané, je možné žeby sa dal jesť

Kraba postupne skonzumujeme ..odporúčame na rozobratie použiť 5kg lávový kameň, najväčšia delikatésa nohy a klepietka

Na prípravu ochutnávky nám postačí jeden väčší krab, 20kg kameň na usmrtenie a 5kg kameň na rozlúpanie kraba, varič s plynovou bombou, pevné nervy lovca a štipku odvahy a žiadne predsudky, že kraby nie sú jedlo ale miláčik, prajeme dobrú chuť

..ako sme dojedli začalo pršať ..bol to prvý deň s vydatnejším dažďom na kanároch ..čo teraz? ..veď sme praľudia ..poďme teda do jaskyne ..po ostrove je na mape vyznačených desiatky jaskýň ..tak som vybral dve ..išli sme tam s tým, že to bude nejaká slabá dierka v zemi ..prvá jaskyňa Cueva del Perdido bola jaskyňa medzi banánovníkmi ..no vlastne až za nimi ..po prechode banánmi sme museli vojsť do steny útesu nad oceánom a tam v stene bol vstup ..jaskyňa to bola dosť nízka ..poväčšine bolo treba ísť skrčený ..boli tam aj nejaké rozdvojenia a celkovo to vyzeralo tak, že jaskynný system má niekoľko stoviek metrov ..Kubo, Miska a Juro išli aj hlbšie ..tam už bolo treba ísť aj po štvornožky ..keď vyšli von boli celý prepotený :D ..ževraj vo vnútri bolo hrozne teplo a našli tam rôzne smerovníky jednotlivých chodieb ..bola tam aj výstraha so zákazom vstupu :D ..možno ich tam čosi aj naháňalo len sa nechcú priznať 

..keď sme sa pokochali touto jaskyňou ..hneď sme sa vydali za druhou ..Tubo volcanico de Todoque bola úplne iná ..cesta ku nej prechádzala po veľmi zvláštnej drsnej a na uhoľ čiernej láve ..usudzujeme, že to bude veľmi mladé geologické miesto ..tá hornina nebola vôbec opracovaná eróziou z ničoho nič sme prišli ku diere zakrytej zajačím pletivom ..vravíme si, no super, toto má byť tá jaskyňa? ..prišli sme ku dákemu chodníku na stĺpoch, ktorý vychádzal z podzemia a následne sa kľukatil lávovým poľom do nevidím v tej hmle čo bola ..raz za čas boli v zemi znovu diery zakryte pletivom ..až keď sme vošli chodníkom dolu, tak sme zistili, že tie diery v zemi sú vlastne celý podzemný systém nejakého sopečného komína alebo čoho. Tiahlo sa to iba pár metrov pod zemou ..my sme vydedukovali takú hypotézu, že to vzniklo tak ako keď vrie puding a vytvárajú sa v ňom vzduchové bublinky, čiže toto by mohlo byť niečo podobné vzduchovým kapsam pod zatuhnutou kôrou lávy? ..zaujímavé je, že to bolo niekoľko 100 m dlhé a malo to tvar potrubia, skôr teda ozaj niečo na štýl komína ..ale prečo tak blízko povrchu na takej dĺžke? ..no nič, už som sa asi zamotal :D

 ..pokračujem :D ..niekde bola klenba nad nami neskutočne tenká, hrúbky možno 20 cm ..niekde cez pukliny v skale presvitalo svetlo ..asi nebolo moc bezpečne byť vo vnútri, ale asi ani behať povrchom ..asi na to bol ten chodníček na stĺpoch a asi z toho boli tie zakryté diery v zemi ..ťažko povedať či raz za čas tam nezahučí nejaký nezodpovedný turista ako my a z nenazdajky sa neocitne o par metrov nižšie v jaskyni ..trošku sme to tam poexplórovali ..ale ta rúra nemala konca ..dalo by sa tam chodiť celé hodiny ..,my sme sa po cca 100-200 m vybrali naspäť ..ešte som nabral zopár sopečných kamienkov a pobrali sme sa v sychravom počasí domov ..na večeru neodolávam mojej konzervičke baby octopus za 4€ ..mňááám ..môže byť ..ale zase mám raz depku, že sa mi nepodarilo mať homára :/ 

..doma ešte rozlúčkova aftéérka s ubytkom (najbližšie 2 dni chceme byť bezdomovcami) ..zahrali sme nejaké hry, ako čelovku, či psychiatriu ..inak hry ako stvorene na tretiu hodinu rannú a bolo už aj po dni dvanásť

Deň trinásty

Po takom ťažkom večeri sa ráno nevstavalo najľahšie ..čiže opäť pre nás ráno začalo o desiatej ..konštatujeme, že človek, čo spieva mám rád také dni, prvý, posledný, nie je asi pri zmysloch, lebo to balenie a vybaľovanie na začiatku a konci je čosi strašnééé ..nejak sme síce natlačili nohou veci do batožiny, ale to ešte neznamená, že nám pani váha na letisku povie svoje áno ..čo všetko ešte budeme musieť nakoniec vyhodiť? :D ..to je tak keď naspäť berieme suveníry, kamene, piesok, nové tričká, medaile, víno, či iné pakšamenty ..ani tých 15+10 kil nebude stačiť :D ..o nejakej 12tej sme sa rozlúčili s našim domčekom a pobrali sa do Santa Cruz de La Palma na check-in loďky pre spiatočnú cestu na Tenerife a check-in leteniek ..no lenže ono to nie je až také jednoduché ako sa zdá ..nájsť v meste net a ešte aj s tlačiarňou bol v celku problém ..nakoniec po prejdení dvojo potravin a asi 10tich obchodov so suvenírmi a prehliadkou celého mesta nachádzame internetovú kaviareň ..no proste niečo ako stvorené pre nás. 

Celou touto ceremóniu sme strávili v meste asi tri hodiny života. Jedine čo to zachránilo bola neskutočne dobrá viditeľnosť ..taká dobrá, že z La Palmy sme videli trčať Pico del Teide na Tenerife, čo je vzdialenosť dobre cez 50 km ..ak nie aj 100. Zo Santa Cruz sme sa pobrali opäť na druhu stranu ostrova ..tentoraz pozrieť kalderu ..na pláne bola cca 18 km tura okolo kráteru, lenže keďže sme začali až o šiestej večer, nakoniec to skončilo nejakými 800 m+ na vyhliadke do kaldery ..nejakou tou kávičkou na vrchole a poďho dolu ..kaldera je ďalšia nádherná časť ostrova ..jej strmé steny sú úchvatné ..v sobotu sme behali vrchom, dnes v pondelok spodkom ..je krásne vidieť aj z vnútra celu korunu hrebeňa na každú stranu kam oko dovidí

 ..dnes už ale konštatujeme, že asi nám dochádza para ..treba trochu oddychu a trošičku sa spomaliť a ukľudniť ..tých zážitkov je toľko, že ich nestíhame vstrebávať ..no, ale aby toho ani tento deň nebolo málo, tak o desiatej večer, po zlezení z kaldery a zjedení zase nejakých kalamárov a ustríc, sme sa pobrali opäť na Roque do Los Muchachos. Cesta tam trvala cca 2 hodiny ..ešte chvíľu zastavujeme na Mirrador El Time a fotíme výhľad na Los Llanos de Aridane, kde sme mali cieľ sobotňajšieho behu a tá najvysvietenejšia cesta bola asi cieľová 1,5km rovinka :) 

..niektorým s tých serpentín po dvoch týždňoch z 0 mnm do 2300mnm prišlo aj zle ..ale čo nás čakalo hore bolo asi najkrutejšie prekvapenie celého tripu :D ..hore sme išli na to Observatorio atmosferico, kde sa mali nachádzať najlepšie pozorovacie podmienky nočnej oblohy na severnej pologuli ..my sme tam prišli o polnoci ..ok ..rampa pod observatóriami zavretá ..červená na semafóre a možno keby sme tam vošli pešo s čelovkou, tak by nás aj odstrelili ..ok, to beriem, ak je to také lukratívne miestečko a boja sa, že im niekto nasvieti do ďalekohľadu ..no ale o to nešlo ..stojíme pred rampou ..zima taká, že asi aj vodík zamŕza ..vietor taký, že nás išlo uchytiť a do toho taká hmla, že sme mali problém pozorovať seba na vzdialenosť dotyku nie to hviezdy na oblohe :D ..a cestou autom nebolo vidieť jeden a pol prerušovanej stredovej čiary ..hm ..čo teraz? :D ..skonštatovali sme, že toto asi bude jeden z tých 5tich škaredých dni v roku, čo sa tu niečo priveje a rýchlo sadli do vyhriateho auta a utekali dolu ..po ceste popadané balvany v hmle viditeľné na poslednú chvíľu ..ideme tak 20 km/h po serpentínach ..po týchto skúsenostiach nechápem načo na Slovensku máme značku pozor padajúce kamene, keď som ešte na zemi nevidel ani kamienok ..asi značkári neboli na rozpadávajúcej sa La Palme ..po ceste bolo treba raz za čas prebúdzať šoférov, lebo o druhej v noci im raz za čas skoro hlava padla na volant :D keď konečne odišla hmla tak ešte pán fotograf Juro išiel aspoň pofotiť nočné mesto keď oblohu nebolo vidno

..tu by mal tento deň končiť, ibaže najbližšie 2 noci sme bezdomovci, čiže tento deň bude mať asi až 72 hodín ..v Santa Cruz sme mali do odchodu lode cca hodinku, čo niektorí členovia využili na spánok v spacákoch na parkovisku pred prístavom.

Deň štrnásty

Predposledný deň, deň číslo 14nasť ..alebo pokračovanie 72 hodinového dňa :D ..cca hodinu pred odchodom lode sme sa postavili do radu pre auta. Teraz naspäť to ide všetko dákosi ľahšie ako pri ceste tam. Už presne vieme, čo máme a môžeme robiť. Aj keď tiež som o tom nejedenkrat zapochyboval ..napríklad keď celá naša skupinka ľahla v lodi do spacákov medzi ľudí a spala :D ..po dvoch hodinách nám to prišli zatrhnúť ..možno práve pre to, že sme prikotvili na La Gomere a aby hneď z príchodu nový pasažieri nemuseli vidieť sockárov :D ..ono ďalšia haluz bola, že sme netušili že sme na La Gomere a skoro sme vystúpili tam namiesto Tenerife, ale asi by nás nepustil dlhý rad áut v podpalubí pred nami :D Do Tenerife sme to mali ešte asi 50 km z La Gomery ..no a teraz začína štýl na pankáča ..žiadne ubytko ..a vlastne ani tu predošlú noc nebolo, ešteže sme mali loďku :D ..prve, čo sme urobili po vylodení, bolo, že sme odstavili auta a pobrali sa so spacákmi a karimatkami na pláž ..počasie dosť o ničom ..išlo na dážď, nad oceánom dokonca vyzeral byt silný lejak ..pustil sa aj silný vietor ..taký, že nás v spacákoch zasypávalo pieskom na pláži ..trošku aj zima ..aj páperku zniesol človek

..ozaj videli ste niekedy na bielom plážovom piesku traktor? :D ..tento normálne asi preosieval piesok od nečistôt ..čo už človek nevymysli

 ..po čase ma toto ničnerobenie začalo hrozne nudiť ..za celý ten čas na Kanároch som bol asi iba 3x v oceáne a čo sa týka opaľovania tak asi najviac ma opálilo/spálilo na Transvulcanii, nie pri vode. Mňa proste tento plážový život vôbec neláka ..išiel som sa teda radšej poprechádzať po Los Cristianos dokým sa oni vyslnia. Popri tom som ponaháňal kraby 

..a taktiež som zistil, že po pláži je mnoho pieskumilných umelcov ..niektoré ich diela až dych vyrážali.

 Poobede sme sa ešte vybrali na posledný výlet a to do mesta Adeje. Auto sme odstavili pri bare Otelo pred Reserva natural especial del Barranco del Infierno. Boli sme už tak hladný, že sme pre oči nevideli a taktiež by sa patrilo ešte naposledy ochutnať miestnu kuchyňu a skritizovať kuchárov :D . Čiže ževraj som mal pravú Kanársku polievku ..bolo to niečo ako naša kaša ..bolo v nej rozmixované všetko od výmyslu Kanárca, ale kto vie vlastne čo? :D ..ako druhé Stejčík s hubovou omáčkou a pravými Kanárskymi varenými zemiačikmi v šupe ..a povedľa toho ešte pravé domáce zemiakové hranolčeky. A samozrejme domáca Cerveza „pivo“ ..keď sme už chodili prehnutý od jedla, vybrali sme sa do Barranca ..inak roklina bola otvorená iba do 14:30 ..klasika my sme došli o 16tej ..čo nám iné zostáva ako preskakovať bránu? ..aspoň sme mali celu roklinu pre seba :) ..najprv sme šli traverzom v stene rokliny, ale postupne sme zliezli do jej vnútra ..všade naokolo sa týčili mohutné skalné steny, ktoré sa ani za toho nechceli zmestiť na fotku ..hm ..vyzeralo to tam ako cesta do stredozeme ..vo vnútri Barranca boli značky takéhoto znenia: Dont stop here ..podľa všetkého asi tam raz za čas padne skala na niekoho ..možno pri tom vstupe čo sme preskakovali rozdávali aj prilby :D ..tým čo sme tam videli sa nedalo vynakochávať ..ostré štíty a my hlboko ako malé bodky či mravčeky vo vnútri kdesi v Inferne ..roklina bola široká možno 30 m a výška stien mohla mať 200 m ..celé barranco asi pokračovalo o dosť ďalej ale my sme boli nútení ukončiť putovanie na viac ako 100 metrovom vodopáde ..z ničoho nič sme zabočili doprava a ukázala sa nám malá čistinka s čistučkým jazierkom vyhĺbeným vodopádom ..no neboli sme ozaj v raji? ..prečo to nazvali Infierno? ..nebolo to skôr ako u elfov? :) ..tentokrát sa moc ospravedlňujem ale musim pridať milión fotiek a videí dôkazov raja. Aj pre to, že to na mne zanechalo hlbokú stopu, a aj preto lebo už okrem skončenia tripu končí aj tento report a ja sa musím vrátiť do trápnej reality ..tak krásne pozeranie raja prajem :)

..keď sme sa vrátili naspäť ku baru, samozrejme som opäť neodolal a dal som si ešte na rozlúčku s Kanármi miestneho králika ..zase raz neskutočne nebíčko v papuľke ..opäť ku tomu tie ich domáce hranolky ..ešte aj teraz pri písaní nedokážem moc ovládať slinné žľazy :D ..po zjedení aj posledného kúska utekáme za Bobčou do Los Cristianos a hľadáme si náš nocľah na túto našu poslednú Kanársku noc ..najprv sme zakotvili v jednom bare, kde sme obdivovali 70tníkov ako tancovali na živú hudbu ..boli čipernejší ako my ..naša inšpirácia do budúcnosti na to ako mame vyzerať o 40 rokov ..dali sme si po pivku ..no naše sklamanie prišlo, keď nás o pol jednej v noci vyhodili do tmy, lebo že zatvárajú :D ..hľadáme ďalšie miesto na prespávačku ..mekáč nevydal ..zatvorili ho o jednej ..nakoniec vyhralo parkovisko pri našich autách ..medzi nimi sme rozložili spacáky s našimi úbohými bezvládnymi telami :D 

Deň pätnásty

..o štvrtej budík a utekanie na letisko ..balíme sa ešte aj na parkovisku pred letiskom ..problém bude tá nešťastná váha, keď domov ťaháme tie hlúpe kamene, piesok, avokáda a iné blbosti ..nakoniec sme prešli check-inom a ako posledný ledva-ledva sme stihli nastúpiť do lietadla ..cesta ponad Atlantik a časť Európy ubehla rýchlo ..v lietadle spíme tak ako keby nás niekto praštil po hlave ..píšem report a práve prechádzame nejakým lietadlotrasením a rozjímam nad tým všetkým, čo sme zažili. Domov prichádzame ako celebrity a aj Krakowské letisko s naším odrazom sa s nami lúči do ďaľšieho bláznivého tripu

Súhrn pocitov alebo doják a depka povýletová

Za tieto 2 týždne na Kanároch som zažil neskutočne množstvo zážitkov ..keby neboli fotky a tento kompromitujúci text, tak už polovicu veci netušíme, že sme prežili ..aj keď verím, že keď sa raz po rokoch zase opäť všetci šiesti stretneme tak budeme aj bez žiadnych nápomocí skladať kráásnu a pestrú mozaiku neskutočných zážitkov ..bolo to veľmi silne a presne takto si predstavujem dobrodružstvo. Jediný problém je, že po tých dvoch týždňoch sa človek tak zahltí dobrodružstvom a zážitkami, že jeho duša nestíha všetko vstrebávať a už to prežitie nie je až tak silné ako na začiatku, keď sa človek tešil z každej farby, vône, tvaru, z každého kaktusu, kameňa, jašteričky, barranca, mostu, tunela, útesu, pláže, cervezy, človeka z hrubým, tenkým, štipľavým hlasom, z vetra, vody, piesku, obchodu, jedla a v neposlednom rade na každé dobrodružstvo prežite v šestici ..ale po dvoch týždňoch už dochádzajú sily ..ono myslím si, že keď prídeme domov ešte týždeň bude trvať dokým sa dostaneme do reálneho života ..chaosík vo všetkom bude poriadny a človek nebude vedieť, čo prvé od radosti a starosti ma chytiť do ruky ..bude to ťažký nástup z raja do reality (už aj môžem potvrdiť :D ..štvrtý deň trápenia ) ..ale myslím, že človek nemôže žiť iba zo zážitkov ..človeka to viacej vysíli ako fádna realita ..veď preto väčšina dospelých je taká fádna ..ale aj tak vravím ..nechajme si v sebe aspoň malý kúsok bláznivého dieťaťa ..za seba vravím, už teraz sa teším na najbližšie podobne dobrodružstvo na nezabudnuteľných miestach a s jedinečnými ľuďmi ..ďakujem Bobči, Kubovi, Miške, Simči a Jurovi za raj, ktorý mi pomohli vytvoriť a bez ktorých by tento raj neexistoval :)

PS1: Už teraz sa začína premýšľať nad projektíkom Tromso skyrace so poznávačkou Škandinávie, polárneho kruhu a Pobaltia

PS2: Nemôžem nespomenúť aj naše autíčka od Slováka Dana, ktorý sa nad nami zľutoval a keď bolo treba tak nám aj pomohol vybaviť nejaké veci. Renault prišiel o pol späťáku, ale vôbec netušíme kedy sa to mohlo stať, ešteže to Dano zobral športovo. Bez nich by sme zažili tak možno desatinu. Na našich tátošoch Renault Megane a Škoda Fabia sme najazdili cca 1400km a 35000m+ :) Ďakujeme aj Mirovi cez ktorého sme mali ubytko na Tenerife a Naire (platonickej láske nášho Kuba), ktorú sme nikdy nevideli a jej asi rodičom za ubytko na La Palme a chceme sa ospravedlniť pani s hrubým hlasom, že sme jej zabudli vrátiť kľúčik od zámky na bajku, ale bude o neho dobré postarané. Bude vystavený medzi suvenírmi s Tenerife povedľa Sombrera :D