Vo štvrtok na západe všetko úžasne

Nepísať o preteku, ale o ľuďoch. To tu ešte nebolo :D Ale keď oni sú všetci majstri svetla (skoro) ..tak potom nepíš o tom čo sa s nimi dá zažiť.

Cez víkend sa mi ozval Robo Zymberi, že ako Bánovska. No skôr sa ma opýtal, že dokedy budem zničený, a že musím prísť vo štvrtok do Blavy. Ja vravím, že čooo ..mne sa nechce. Robo, že vo štvrtok ťa čakáme. No tak ja, že ok keď musím :D

V pondelok, či kedy volám s Julkou Batmendijnovou, že ani neviem prečo, vlastne ani neviem či sme volali, asi písali a nakoniec z toho vyšlo, že Julka o ničom nevedela. V stredu volám s Kubom Kubačkom a to isté. V poslednej dobe som dokonca dosť mimo. Smartfon je v oprave, čiže také niečo ako sociálne siete nula bodov, už vyše týždňa a na mojej prehistorickej Nokií ide signál raz za dve hodiny. V stredu som sa ale s Kubom dohodol, že teda vo štvrtok som v Blave ako na koni, či na buse, či vlaku a že ma bude čakať.

Prídem tam, von asi 200 stupňov a Kubo oproti mne v dlhých zimných turistických nohaviciach. Hneď sme vbehli do obchodu kúpiť čosi ale v obchode nemali nič poriadne extravagantné a obtiahnuté tak nebolo z čoho vyberať. Ak nemá oblečenie minimálne 5 krikľavých farieb a nesťahuje ho tak, že mu vytláča krv až do hlavy tak také mu nechutí. Radšej v 200 stupňoch zimné nohavice.

Z Vinohradov sa presúvame do Slovenského rozhlasu za Robom. Konečne prichádza Kubová chvíľa pre oblečenie si dúhových legín na beh. Trošku jeden druhého zhejtujeme a ideme za Julkou.

Julka, ako by povedal Kubo, vyparádena bežecká guľka, práve vybehla ako sme prišli pred nejaké parkovisko, či ako to nazvať. Ešte presviedčame Julku, že my behať nejdeme. Že my sa chceme prejsť. Nič nepomáhalo. Za 10 minút sme už pučili do kopca.
Inak ja to nikdy nepochopím, že v Blave je toľko kopcov. Ja mám v hlave zakódovanú pre naše hlavné mesto rovinu. Prvé 2 km som si normálne pamätal asi z pred dvoch rokov, keď som tam bol v jednej firme na pohovore. Behalo sa super. Už dávno som nemal takých ukecaných parťákov. Vlastne Kuba hej, s Robom som sa už dávnejšie rozišiel, ale celkom som bol rad za toto opätovné spojenie. Julka je zase parťáčka na dlšie seansy ..tak som sa celkom obával ako dopadne táto krátka konštelácia a ešte aj s týma dvomi. Ale Julka si šla svoje. Buď sme boli nepočúvateľný alebo proste takáto suchotina býva vždy na každom tréningu. Dobreže s ňou nemusím trénovať. Len si už potom užívať preteky. No ale asi naspäť k behu.
Z ničoho nič sme podišli cestu a vošli do lesa. Teraz asi každy Bratislavčan sa musí smiať, ale les v Blave? ..whaaat? :D ..no ok ..po troch km som si zvykol. Chodil som tade za nimi s otvorenými ústami, Oni tam majú lesy? ..nie iba paneláky? ..a je tam dokonca pekne ..trailové chodníčky lepšie ako vo Fatre? ..hm ..ale nemajú stúpanie. Bežci boli všade. Zavadzali. Ale to vážne? ..to toľko ľudí športuje? ..mladý, starý, stredný? ..oni ozaj nemajú niečo rozumnejšie na robote? ..ja že to iba zúfalci ako ja behajú

Obišli sme dokonca aj nejaké jazierko. Od začiatku som sa pýtal či nepôjdeme aj na lanovku. Ževraj hej. Boli sme už neviem či nie na siedmom kilometri a lanovka nikde. Vravím si, a to koľko ideme dnes bežať??!! ..ja, že sa tu idem iba poprechádzať ..ešte aj Robo sledoval či mám dobré tepy. Keďže práve sme zistili, že z jedného garmina sa dá chytiť superové srdce :D ..čiže keď vidíte na preteku, že váš protivník ma tepy 230 tak ste v klídku vy :D ..ale druhý otrasný prípad je keď vám kamarát robi pacera ..a nadáva vám keď idete nad 160 a keď ho poslúchnete tak zase je zle že pod 150 ..inak aspoň nemusím používať vibrácie na prechod zónami.
Z ničoho nič sme sa ocitli pred lanovkou. Konečne vidím naživo túto ich bájnu lanovku. No dajme tomu, že to nazveme kopec. Behať som to nevládal :D ..Julka vkuse pučila 100 m pred nami. Úplná socka :D ..my sme asi strašný keď sa s nami hanbí. Ďalšia vec čo ma fascinovala bolo, že oni sa dotkli vrchnej stanice lanovky a valili naspäť ..čooo? ..to čo má byť? ..žiadna kofolka? ..a je tam vôbec kofolka? ..nakoniec prevzial trasu asi Robo ..a začali sme v tých Blaváckych lesoch blúdiť kdesi okolo Kamzíka. A Stále všade ľudia. Prečo nesedia doma? ..veď vo Fatre je prázdno v lese. A v Bohuniciach ani nevravím. Tam žijú iba starý ľudia a základoškoláčky a po poli iba zajace.
Nakoniec sme sa pustili lesíkom dolu kopcom. Cítil som sa so svojimi parťákmi ako v Salomon video. Užívali sme si terénu až dokým sme nepríšli opäť do pravej Bratislavy na asfaltík. Kdesi v meste sme sa rozišli s Julkou, že nech sa ide dať dohromady. My spolu sme sa išli dať tiež dohromady a o nejakú polhodinku sme už sedeli v šenku. Akože ja som chcel ísť na kebab radšej ..ale tak nebudem trhať partiu.

Neviem ako mohol napadnúť takýto pub Robovi. Veď tam sa nedalo ničoho poriadne najesť. No niečo tam dávali, ale počet € na kilogram bol neúnosný. Tak to zostalo ozaj iba na tom pive. No okrem nejakej paštéty, či syre či akom frase. Pivo dávalo tému za témou.

Prebrali sme asi ozaj všetko a všetkých. Toto je partia ohováračov. Pozor na nás. Nik si nemôže byť istý, kedy ho, ktorý parťák zrazí za rohom na kolena :D ..ale my sa máme radi a aj všetkých naokolo. Vlastne okrem toho, že sme vyriešili problému Kuba. mňa, Roba, no Julke nič netreba riešiť. tá si robí čo chce, tak sme skoro už aj vyriešili problémy celého ľudstva. Keby nás po polnoci nevyhodili tak určite už teraz žije celé ľudstvo v utópií alebo v polygamií, či všetkozdieľaní. Medzi rečou prišiel aj juro Tekel aby nás na Julku nebolo málo :D ..neviem, čo tam chcel. Ale vďaka nemu sme vyvrátili všetky možne konšpiračné teórie ..napríklad aj to, že častejším holením, človeku nerastú chlpy, brada ani vlasy rýchlešie. Zistili sme kto už mal kiahne a kto nie. Zistili sme či je lepšie mať prsia alebo zadok, že či keď človek nosi pulzomer(podprsenku) tak si má obliekať biele alebo čierne tričko. Taktiež sme vyriešili výhody registrácie na instagrame a dali sme si aj základy hashtagov a spravili sme si aj kurz nádejného lajkhantera. No a určite kopec ďalšieho čo zostane navždy zapísané do nášho hlbokého podvedomia. Ešte sme čo to ohejtovali a pobrali sa na neznámu adresu.

Išli sme po nejakých tajných chodníčkoch a z ničoho nič sme boli v nejakom tmavom vchode. Konečne raz som nemusel šlapať štyri poschodia. Konečne niekto má rozum pri prenájme či kúpe bytu. Dostali sme sa do kráľovstva spojených rodov Batmendijnových a Tekeliových :D ..ich pohostinstvo musíme teraz rozchýriť po celom známom svete. Ešte nikde nebolo o mňa tak postarané. Ja som si vlastne sadol ..a z ničoho nič som mal pred sebou jedlo. A keď sa niečo minulo tak pribudlo ďalšie. Teraz neviem či disponujú nejakým hrnčekom var ..ale nedalo sa to zjesť :D ..raz boli na stole pááárky ..potom prazenica, zelenina, whisky, znovu párky, whisky, chlieb, voda, slanina, whisky, zelenina. Proste sme to trošku nezvládali pojesť. A keď sme nechceli jesť tak išli doklady von oknom :D ..zistili sme načo je sprchový kút v kuchyni, na čo sa využiva tajomná komnata, a ako dokáže byť ..ehm ..150? ..rôznych zapálkových škatuliek vedľa seba ..podľa treningových plánov sme usúdili kto je tu pretrénovanec a že keď sa vám žena dusí tak ona si dokáže poradiť aj sama :D Večer utiekol ako voda. Ani sme sa nenazdali a bolo pol tretej ..hm ..zajtra do roboty ..vlastne všetci okrem žubrienky Kuba :D ..takže sa musíme rozlúčiť s týmto ozajstým utopistickým rajom čo sa nachádzal v tomto byte a pobrať sa do reality bytu Robovho :D
..štyry poschodia ..je pol tretej ráno a ja musím ísť štyri poschodia po svojich ..a čoby vlastne štyri ..ešte oni aj v byťe majú poschodie :D ..vyvalili sme sa s Kubom na postele v podkrovi a o štyri, tri, dva, jeden sme spali ..totálne vypnutý, o dve a pol hodiny budík. Fuuu, hlavu mi šlo roztrhnúť. S robom sa lúčim a Robo ako na znak nášho úžasného priateľstva mi dáva na rozlúčku ibáč :D ..fuuu a teraz naspäť znovu do reality ..prečo toto musí vždy skončiť?

Človek ani netuší ako ľahko sa môže dostať do partie úžasných ľudí. V jeden deň ste sami dobreže nie v reaktore jadrovej elektrárni a na druhý deň poobede so štyrmi úžasnými ľudmi trepete dve na tri. Asi je ozaj potrebné aby sa človek držal ľudí, ktorý ho ťahajú dopredu, ku krajším zajtrajškom ..alebo ako hovorí iný pre mňa jedinečný človek ku ešte väčším depkám keď to skonči :D ..nie, niee ..aj keď už teraz mi to chýba aj tak sa už teraz teším na každý ďalší zážítok s Vami.